Vichodoslovenske
združeňe


činnojsc
ľ u d z e. f e n o m e n i. v a l a l i
kňihkupectva
kontakt + stanovi

klapancije

_


Od slova "klapac" = pasovac, rimovac śe. Prostonarodni veršovanki bez "viššich" či "hľibšich" umeleckich ambicijoch. Spadaju hev i dzejaki častuški, rimovani gratulaciji, pripitki... Na klapacej poetiki založeni i Šenk Paľenčeni Jana Andraščika, sučasnima "kepkarami" napr. Julijus "Ďusi" Knap abo Mirko Horňak "Kole".




Klasicke śpišski klapancie u TV inscenaciji Matuša Oľhu, 1992.



Bardijovski richľik, co ho krava obehla.
podľa Andreja Marenčina (?)
Zapisano kolo r. 1960 u 9. ročňiku ZDŠ Tarhovište.

Hutorela mi raz jedna stara gdova,
jak išla z Prešova až do Bardijova.
Pravda, ňe napešo aňi ňe na voźe,
tim smerom cestovac i na vlaku može.

Hej, vera dobra vec je tota mašina,
ľem co do ňej śedňe, už śe i pohina.
Prave co'm do lona položila ruki,
konduktor zapiska že Šarišske Luki.

Kedz me išľi daľej, smer na Kapušani,
mašina spomaľi a naraz zastavi.
"Bože, co śe stalo?" pita śe jeden pan,
"šak iśče me dojs daľeko od Kapušan."

Na to mu konduktor takto odpoveda:
"Bodaj jich fras trimal i tote hoveda!
Višla krava hore tu na koľajňice,
zrobila zastavku pri obci Fincice."

Paru ľudzi frišno skočilo z mašini,
kravu odohnaľi, voľne su už šini.
Mašinu pochpaľi, bo stala do brižka,
"Naśidac, idzeme!" konduktor zapiska.

Kedz me išľi daľej tak 15 minuti,
kedz u Kapušanov vbehľi do zakruti,
a tu prave v kere mašina zastaňe...
"Dajake ňeśčesce? Ježiš Krisce Paňe!

Co tota mašina s nami teľo stava?"
ľudze śe pitaju, "Či zaś druha krava?"
Na to jim tak smutňe povi mašiňista:
"Ňe, ňedruha krava, aľe tota ista."



Ľubi praceľu
Ňeznami autor
Zoz: B. F o r n a d ľ o v á : Daco figeľ a daco i pravda (Klapancie z Raslavíc) II. časť. Raslavice 2002.

Patrim, kukam jak veśele
piješ každi dzeň jak ceľe.
Chodziš krivo, meraš drahu,
doma biješ ženu drahu.

A chodziš jak ten indžimir,
z boka na bok krivo jak džvir.
Kričiš, hrišiš až oči kľe,
jak bi śi bul kraľem v pekľe.

Muj praceľu, ľubi Belo,
ňepi teľo, ked ci veľo.
Bo pijaka, na muj dušu,
vši a blichi vše dokušu.

Ked śe koňe abo voli
napiľi vodi do voľi,
ňebudu už ci vecej pic,
choc jak ti jich ľem budzeš bic.

Eśči za to i zaplaciš,
ked svuj zdravi rozum straciš.
Ľebo ked śi už opiti,
ta sam ňeznaš, ki fras śi ti.



A. M a r e n č i n : Z ostatnich časoch župného úradu v Košicoch a iné udalosci. Verše v šariščine. Košice 1931.