Poznamki gu ruskomu jaziku u Juhoslaviji a joho vichodoslovenskomu pochodzeňu
Urivki z: H. G. L u n t : Notes on the Rusin language of Yugoslavia and its East Slovak origins. In: International Journal of Slavic Linguistics and Poetics. 1998, str. 43-84., prližil M. Volovar.

1. Juhoslavskim ruskim jazikom (JRj) beśeduje više dvacectiśic ľudzi, nazivajucich sebe Rusnaci abo Rusini. Naľeži gu legalno platnim jazikom verejnoho života, chasnuje śe u školoch, na sudoch, u radiju a televiziji, i u veľich publikacijoch. Oficjalne meno jazika u serbo-chorvatskim (SCh) rusinski, u samim JRj ruski jazik a joho oficialni predstaviteľe prehlaśuju ho za narečje ukrajinčini. Rusnaci potomkami emigrantoch z karpatskich doľin severnich pritokoch horňej Tisi, ponajvecej z terajšoho vichodnoho Slovenska (Hornad a Bodrog) a jakbač i daskeľich vichodňejšich, hlavňe z doľin Uhu a Latorici. Ňijaka diskusija o pochodzeňu JRj ňema cenu bez solidnoho poznaňa jazikovej situaciji u joho domoviňe, na vichodnim Slovensku.

2. Slovenski narečja śe calkom prosto dzeľa na tri skupini: zapadu, śtrednu a vichodnu; štandardni jazik založeni na śtredoslovenčiňe, s mocnima vpľivami zapadoslovenskich nareči. Vichodna slovenčina śe odľišuje veľima zasadnima fonologickima, morfologickima, sintaktickima a lexickima detajlami. Jednim z ňich samotni etnonim Slovjak (a ňe Slovak). Ňeprekvapuje, že dzepojedni izoglosi*, dzeľaci VSl od ŚSl, poja VSl s poľskima narečjami na sever a sv a/abo s ukrajinskima narečjami na sv.**...

...

8. Kedzže Hnaťukovo JRj texti a Czambelovo texti zoz Zemplina, Abova a Šarišu, šicki z rokoch kolo 1900, dokladaju varijanti jedinoho makrodialektu, do chtoroho sistemu spadaju i po slovenski cisnuti kaľvinski kňižki z r. 1750-58, možeme vičleňic tri etapi historiji štandardnoho JRj: etapu oficjalno uznatej ruskej menšini po 1945-im, etapu tirvajucej emigraciji z karpatskej „Horňici" (s podetapu 1904-45 - vedomoho začaca spisovnej štandardizaciji); a etapu spoločnoho vichodoslovenskoho narečja zpred 1750-oho. Rozumi śe, že tota najstarša etapa ma vecej historicki varstvi.

Sprobujem narucic taki ni hrubi obrisi:

1. Česko-slovenski pozni slovjanski jazik a/abo skora čecho-slovenčina, 9.-11. storoče
2. Slovenčina, 12.-14. storoče
3. Vichodna slovenčina, 15.-16. storoče
4. Čleňeňe vichodnej slovenčini, 17.-18. storoče
5. Narečja vichodoslovenskich emigrantoch, Bačka/Srim, 1750-1940
6. Konsolidacija štandardnoho juhoslavskoho "ruskoho" jazika
_ a. 1900-1945
_ b. po 1945-im

Porovnaňe juhoslavsko-ruskich s vichodoslovenskima udajami ňevihnutni krok pri osadzeňu JRj do slovjanskoho śveta. Tot krok preskakuje vekšina analitikoch, tendujicich prirovnovac etapi 1 abo 2 takoj zos 6b. Mňe tu ciľ načrtnuc vivoj širšoho sistemu u momence prechodu medži etapami 4 a 5.

...

12. Naprik roznorodosci slovnej zasobi jazikova štruktura jak calosc, jak usudziľi objektivni naukovci od Brocha po Bidwella, Švagrovskoho a Witkovskoho, naľeži vjedno s narečjami Abova, Zemplina a Šariša do makrodijalektovej jedinki, chtora jasno odľišena od śtredoslovenčini, jv poľśčini (malopoľśčini), jz-ukrajinčini (lemkovskej/zakarpatskej). Vjazi zos śtredoslovenčinu a zapadoslovenčinu pevňejši jak s jv-poľśčinu, vjazi zos serbochorvatčinu živi no novši, dok vjazi s jz-ukrajinčinu* najslabši zoz šickich.

13. Primarnim ciľom toho načrtu navesc dostatok štrukturnich detajloch, žebi ukazac, že juhoslavski ruski jazik štandardizovana forma emigrovanich dialektoch vichodoslovenskoho makrodialektu. JRj tim padom zapadoslovjanski, choč i vaha toho poňaca pre rozdrobňeti dialekti po 1400-im ňizka. Naľeži gu slovenčiňe a čeśčiňe u procipostaveňu voči poľśčiňe a lužickej serbčiňe, vjedno s chtorima stoji u procipostaveňu voči ukrajinčiňe a serbochorvatčiňe.