Co znam o mojej mami Aranki Meďeši narodzenej Mezei a hvarela mi jej mama a moja baba Natalija Mezei narodzena Kuchar
Pre ilonas.net/valal piše Monika Hardi
2. 1. 2012

Naša mama Aranka še ponahľala i narodzic. Ňečekala odredzeni termin 15. april 1960 aľe še narodzela 9. 2. 1960 roku u najkrasšim valaľe na švece, u kocurskim porodziľišču. Hoč še rodzela u sedmim mešacu, jak beba maľučka aňi dva kg, viborela še za život a taka je borbena, vitirvala i ňeška. Jak dzecko žila zos svojima rodičami, maceru Nataliju i ocom Michailom, dlukši čas u Ňemeckej, u Marburgu i Biedenkopfu a kratši u Francuzkej. Vidzela vekšu časc Evropi, Italiju, Holandiju, Poľsku, Maďarsku tedišňu Čechoslovacku, Austriju, aľe i tedišňu Jugoslaviju calu, bo jej rodiči všadzi maľi ňeľem rodzini, aľe i prijateľoch… Ked napolňela 18 roki, pošla sama do Austriji, mesto Kaltenleutgeben, ňedaľeko od Wieni. Odala še 13. 10. 1979 roku za Miroslava Meďešovoho, našoho tatu, do republiki Horvatskej, Petrovci pri Vukovaru.

Mama Aranka počala glumic (buc herečka) perši raz u Ňemeckej i to po ňemecki, ked mala 10 roki. Bulo to bizovno za ňu barz krasne iskustvo, bo poňeška ľubi glumu, teater, našo rusinski špivanki i tanci. I ňeľem toto: ľubi Aranka šicko, co pripada do kulturi. Tak je vospitana, tak naučena od rodičoch, aľe i od babi po ocovi, Mariji Mezei - počitovac šickich ľudzoch na calim švece. Heslo jej babi Mariji bulo: "ked na dakoho ňemožeš patric zos očmi, popatri na ňho zos šercom". Toti slova sme ja i moj brat barz veľo raz čuľi od mami, ked sme maľi dajaki problem u živoce. Arankova baba Marija bula učiteľka, aľe ľem za svojo unučata. Naučela ju krasnopisu, naučela ju, jak še najľehčejše uči i pameta naučene, naučela ju bešedovac po ňemecki-švabski, jaki še bešedoval u Bačkej, ešči jak malku. Aranka bešedovala s babu po ňemecki, s ocom po maďarski, a s maceru - na macerinskej bešedi po rusinski. Po serbski naučela s dzecmi u valaľe.

Ked trebala rušic do peršej klasi osnovnej školi, 1967. roku, u Vojvodini sojuz Rusnacoch i Ukrajincoch barz robel na tim, žebi še u našich rusinskich školoch uvedol ukrajinski jazik. Hoč Aranka po ocovi maďarka, i už tedi u Kocure po maďarski učiteľka učela od I. - IV. klasu, šicki vjedno, jej ocec ňežadal, žebi Aranka chodzela do takej školi. Medzitim, u tot čas še barz veľo robelo na tim, žebi Rusnaci, dzeci Rusnaci - še učeľi po ukrajinski, ta moj ďido hvarel, že naj ju baba upiše do serbskej klasi. Ďido še tedi richtal pojsc do Ňemeckej. Zaš ľem, Aranka upisana, chodzela i zakončela 8 klasi po rusinski u Kocure.

U medzičaše, dok buľi u Ňemeckej - perše chodzela do jugoslovenskej školi, aľe to bulo daľeko u druhim varošu, ta ju ďido švidko prepisal do ňemeckej školi. Tu Aranka mala dakus počežkosci, bo čitac znala dobre, aľe bešedovala po švabski, jak ju baba naučela. Jedno dzivčatko, po menu Doris - Ňemica, višmejovala še na odpočivku zoz Aranki i navolovala ju jugoslawen Cigoiner. Ked jej už barz dopila, mama še do ňej zadrepela, vderela ju i rozbila jej nos! Učiteľka Aranku odvedla domu do kvarteľu, pohutorela babi Nataliji, co še slučelo u školi, a baba dumala, že ich takoj deportuju z Ňemeckej. Vidzela učiteľka, že baba Natalija barz nahňivana na Aranku, ta dočekala i ďida Michaila, dok prišol z roboti. Šicko od znova vipripovedala i hvarela, že jutre-dzeň u školi Aranka i Doris še maju pomiric, dac sebe ruki, pobočkac še i povesc daco krasne jedna druhej. Ďido mojej mami Aranki hvarel tak: "Poveš Doris, že ši ňescela jej až nos rozbic, aľe ši vecej ňemohla cerpic jej bezočnosc. A ešči jej poveš, že ti [še] naučiš bešedovac po ňemecki tak jak i vona, aľe už znaš po maďarski, po serbski i po rusinski, a vona [še] ňigda to ňenauči." Aranka tedi bula barz radosna, pomireľi še zos Doris i dluho buľi najľepši tovariški.

Po rusinski i serbski Aranka glumi i ňeška. Dumam, že u šickich našich mestoch u republiki Serbiji, dze žiju Rusnaci, moja mama bula glumic za našich ľudzoch. Odchodzela i do republiki Horvatskej, do Petrovcoch i Starich Jankovcoch, i tam gu Rusnacom. Mami Aranki ňigda ňečežko vžac kufer zos kostimami i rekvizitami i pojsc. Jej vše dva kuferi porichtani… Glumela i u Maďarskej, i u Slovackej. Aranka ľubi ňeľem glumic, aľe i špivac, recitovac, tancovac, šaľic še…

U Kocure počala glumic 1977-78 roku.

Drago Trn: "Ňevolani hosci". Komedija.
Režiser: Štefan Hudak (naš poznati rusinski pisateľ).
Uloha: Magdalena Šumoňa.
Premijera 05. 02. 1978 u Kocure.
Ked zos totu predstavu hoscovaľi u republiki Horvatskej, u Petrovcoch i Mikloševcoch, tam mama upoznala svojoho buducoho supruha Miroslava, chtori tiž glumel u svojim valaľe - aľe bul i koreograf u Petrovcoch. Poznanstvo preroslo do ľubovi i našo mama i tato i ňeška vjedno.

1978/79
Kosta Trifkovič (serbski komediograf): "Viberna". Komedija.
Režiser: Dragutin Kolesar-Kole (profesijni glumec u serbskim narodnim teatre - Novi Sad)
Uloha: ... Predstava "Viberna", u chtorej Aranka glumela, perša rusinska predstava zňata za TV Novi Sad.

Už posle tej druhej ulohi Aranka bula veľo chvaľena jak okreme talantovana. Aľe mama vše mala svojo stanovisko u šickim, ta často bi dachto podumal, že še barz hňiva, ked bešeduje, aľe ňe - Aranka pove toto, co duma, aľe sce čuc i co i jak druhi dumaju. Zos Aranku ňe problem najsc kompromis.

Režiser Dragutin Kolesar-Kole, (čula som od mamovich kolegiňoch i kolegoch glumcoch - paňi Nada i pan Janko Lenďer, Vladimir i Ľubomir Sabo, Serafina Horňak), moju mamu barz ľubel i počitoval. Aranka i sama žadala pojsc studirac na akademiju dramskich umetnoscoch, a pan Kolesar ju u tim barz potrimoval. Až i bešedoval zos moju babu i ďidom, že naj ju pušča, bo budze veľka čkoda, ked zos takim talantom to ňezrobi. Medzitim, moj ďido Michail ňedopuščel. Hvarel mami, že: "mi tebe mame ľem jednu - jedinu, ta ked pojdzeš učic še za glumicu, ňigda še ňeodaš, a mi sceme dožic unuče. Narodz dzecočko zos kim god sceš, ňič ci ňepoveme, aľe mi sceme mac unuče i točka! A vec idz, dze god ľem sceš!" Mama take ňežadala porobic… hvarela, že glumic može i bez akademiji, aľe še oda, ta naj maju unuče, ked tak barz scu. E, toto tak barz žadane perše unuče mojej babi Nataliji i ďida Michaila Mezei - to ja, Monika Hardi - rodz. Meďeši. Ja še rodzela 18. 07. 1980 u Vukovare u Horvatskej. Istoho 1980. roku, ked som mala ľem dva mešaci, mojo rodiči prišľi žic do Serbiji, do Kocura. Moja mama Aranka i tato Miroslav predlužeľi zos glumu.

1980/81
Jovan Sterija Popović: "Pokondirena tikva". Komedija po rusinski.
Režiser: Dragutin Kolesar-Kole.
Uloha: Fema. Glumel i naš tato Miroslav Meďeši.

Posle ulohi Femi, hlavnej ženskej ulohi u tej komediji, režiser Kolesar ubedzel Aranku, žebi zaš ľem pošla do Novoho Sadu, gu glumici Miri Baňac, chtora trimala privatnu školu glumi. Mama pririchtala daskeľo recitaciji, virivki zoz textoch tragediji, komediji, špivanki, imitaciji… i po rusinski i po serbski. Ked ju paňi Mira Baňac vidzela i čula, hvarela jej, naj še preseľi do Novoho Sadu i naj idze glumic do serbskoho narodnoho teatru - t a k o j. Jedine zamerkovaňe jej dala, že še muši naučic dakus vecej o mimiki i to s okom, obervami i ustami. Šicko to Aranka za kratki čas zvladala i ňeška ľem prenoši na nas, mladich glumcoch. Dikcija jej bula najľepša u calej grupi, a hlasovo nijansi, jak vipovedala text "prosto ňevirojatni, Bohom dana možľivosc tak znac hutoric." (M. Baňac)

Roku 1983 narodzel še moj bracik Saša. Dok sme buľi malki, naša mama nam veľo času pošvecovala. Ňigda jej ňebulo najvažňejše, žebi ľem poporajela obisce, aľe še bavela s nami, pripovedala nam, čitala, špivala, tancovala, učela, ked trebalo šmejala še s nami i radovala, a ked trebalo, ta i pokričela na nas.

Bači Vladimir Sabo-Dajko, naš rusinski poeta i pisateľ, aľe i glumec i režiser, šicko toto za Aranku i prognozoval. Ešči i ňeška hutori, že mama u teatre pri Rusnacoch u našej deržavi "prima dona". Radujem še, že bači Sabo-Dajko ňejedini, co tak duma i bešeduje o umetňickej roboti mojej mami, aľe to potverdzuju i druhi počitovateľe dramskej ďijalnosci, jak u nas, tak i širše (panove Vladimir Dudaš i Slavko Naď-Duco z Ruskoho Kerestura, Jaroslav Sabol z Novoho Sadu…) dze god Aranka glumela.

Ňeľem na deskoch, chtori život znača, moja mama uspišna, aľe i na svojej roboti u centru za socijalnu robotu u Verbaše. Ňežadala robic, dok ja i brat buľi malki. Tedi nam bula potrebna i vona naisce vše za nas bula m a m a. Robic počala 1986. roku u centru za socijalnu robotu i ešči i ňeška tam robi. Arankovo kolegiňi i kolegove na roboti počituju tot jej "hobbi", jak to voňi hutorja, i provadza jej robotu, raduju še šickim jej uspichom i nahradom aľe i pomahaju, ked treba vožic scenografiju i glumcoch. Barz veľku zasluhu ma i naš tato Miroslav, bo mamu vše i u šickim barz potrimuje. Mama zaduma - tato vitvori. Aľe i obratno! Naj bi šicki maľi takich rodičoch jak ja i moj brat. Mi preščešľivi, že nam Boh dal prave takich rodičoch.

1989/1990
...: "Prebudz še, Kato" Komedija.
režiser: Janko Lenďer.
uloha: ... Glumel i naš tato Miroslav Meďeši

1990/91
Petro Riznič - Ďaďa: "Frantovňica". Komedija. Premijera 20. 03. 1991.
Režiser: Mikola Pregun (glumec i organizator u TV Novi Sad).
Uloha: Haňča Kosťuk

1991
Na IX. Lemkivskej vatri - (Ždiňa, republika Poľska) zos folklornim ansamblom Aranka tancovala i špivala jak svaška na svadzbi. Tu tancoval i naš tato Miroslav - Mirko.

1991
Na kulturnej manifestaciji "Kocurska žatva" Aranka Meďeši i Mikola Pregun - vodzeľi konferansu prez humor / skeči. I skorejšich rokoch na "Kocurskich žatvoch" to robela zos Jankom Lenďerom, Ďurom Makajom…

1993/94
Andrej Nemleha: "Pit'julik". Komedija.
Režiser: Ďura Makaji.
Uloha: baba.

Od 1995. roku, ked podružňica družtva za ruski jazik i literaturu - Kocur objavela zborňik pisňoch kocurskich poetoch pod nazvu "Duha nad valalom", Aranka Meďeši člen redakcijnoho kolegijuma.

Istoho 1995. roku podružňica družtva za ruski jazik i literaturu, i "Ruske slovo" Novi Sad, objaveni i zborňik fotografijoch z prešlosci Kocura pod nazvu "Odňate od zabuca" - Aranka člen redakcijnoho kolegijuma.

1994/1995
Miloš Nikolić: "Svjatko i Melanka" - original "Svetislav i Mileva". Komedija.
Text na rusinski ho preložeľi Aranka Meďeši i Ďura Makaji. Lektoroval dr. Michajlo Fejsa.
Uloha: Sena Ďurkova - ňevesta. I tu glumeľi Miroslav Meďeši jak i Monika Meďeši, ňeška Hardi.

1995/1996
Stevan Sremac: "Pop Čira i pop Spira". Komedija.
Režiser: Ďura Makaji.
Uloha: paňimatka Persa. Tiž glumel i Miroslav Meďeši.

Od 1996. ta po ňeška Družtvo za ruski jazik, literaturu i kulturu - podružňica u Kocure vidava bilten kluba pisateľoch, novinaroch, publicistoch i prekladateľoch Kocura "Erato nad Kocurom" dze Aranka stajemni člen redakciji.

1996/1997
Branislav Nušić: "Mister dolar". Komedija.
Režiser: Ďura Makaji.
Uloha: paňi sovitňikova. Miroslav ked ňeglumel, vec pomahal kolo scenografiji i inšoho…

Z nahodi juvilejoch 85-ročňici peršej drami jugoslovenskich Rusnacoch i 20-ročňici dramskoho ansambla, družtvo za ruski jazik i literaturu - podružňica Kocur, NVU [Novinarsko-vidavateľska ustanova] "Ruske slovo" Novi Sad i KUD [Kulturno-umetnicke drustvo] "Žatva" objaveľi kňižočku pod nazvu "Dramski život Kocura" - Aranka člen redakcijnoho kolegijuma.

1997/1998
Branislav Nušić: "Paňi ministerka". Komedija.
Režiser: Ďura Makaji.
Uloha: Živka ministerka. Glumel i Miroslav Meďeši.

1997/1998
Miloš Nikolič: "Kovaľe". Komedija.
Aranka Meďeši i Ďura Makaji prekladaju text zoz serbskoho na rusinski, sami text unoša do kompjutera, umnožuju ho i konča šicko, co potrebne skorej richtaňa predstavi. Lektor prof. dr. Michajlo Fejsa. Aranka ňeglumi u tej komediji aľe je suflerka.

01. 03. 1998.
Koncert narodnich običajoch prez rok pri Rusnacoch

1999/2000
Serafina Makaji: "Febron". Monodrama.
Režiser: Ďura Makaji.
Totu monodramu Aranka bavela i po serbski, ňeľem po Vojvodini aľe i u Beogradu, Smedereve, Leštanoch…

2000/2001
Branislav Nušić: "Ožaloscena famelija". Komedija.
Režiser: Ďura Makaji.
Uloha: Sarka.
Premijera: 16. 04. 2001. (pondzelok na Veľku Noc). Glumela i Monika Hardi.

1995 (?)
"Atlantida zaš ľem postoji". Film z nahodi preslavi 250. roki priseľeňa Rusnacoch na dolňu žem do Bačkej.
Režiser: Milan Kličković.
Uloha: mac Ruskiňa.

Učastvovala u zňimaňu novoročnich emisijoch za radio televiziju Novi Sad (humor).

5. marca 1999. roku aktiv ženoch u valalskej biblioteki "Danilo Kiš" u Kocure, a zoz nahodi 8. marca "dňa ženoch" Aranki pririchtaľi preslavu jej 20-ročňici dramskej ďijalnosci.

Z nahodi 2000-ročňici christijanstva družtvo za ruski jazik, literaturu i kulturu - Kocur, objavjuje monografiju Kocura pod nazvu "Kocur dakedi i teraz" dze Aranka tiž člen redakciji.

2001/2002
Branislav Nušić: "Narodni poslaňik". Komedija.
Režiser: Ďura Makaji
Uloha: ...
Glumela i Monika Hardi. Absolutno ňijaka fotodokumentacija ňepostoji!!!
Radio emisiji za Radio Novi Sad.
Radio emisiji za radio "Bačka" Verbas.

2004/2005
Aldo Nikolai: "Ženi - Emilija u vojni i mire". Monodrama.
Režiser: Vladimir Naď Ačim.
Uloha: Emilija.

2005/2006
"Pokondirena tikva" - Jovan Sterija Popović.
Komedija po serbski.
Režiser: Ďura Makaji.
Uloha: Fema.

2006/2007
Serafina Meďeši: "Meno mi Anďa, a zovu me Hanča". Monodrama.
Režiser: Ďura Makaji.
Uloha: Anďa.
Hoscovaňa: Chorvatska: Petrovci, Stari Jankovci, Rijeka; Slovacka: Poruba pod Vihorlatom; Maďarska: ...

2007/2008
Andrej Kurejčik: "Merkuj - ženi". Francuzka komedija u dvoch ďijoch.
Režiser: Ďura Makaji.
Uloha: Markiza Marisabel.

2009
Slavica Šovš: "Mustra". Monodrama.
Režiser: Ďura Makaji.
Uloha: Gdovica Natala.

2010/2011
Tibor Vasari (Teatar mladich "Vladimir Popović" Verbas): "Bubili". Komedija po serbski.
Režiser: Janoš Dognar.
Uloha: advokatka.

2011
Po ideji Moniki Hardi - zňimaňe audio zapisa "Ruski narodni pripovedki", chtori pozberal i zaznačel po Kocure, Ruskim Keresture i Starim Verbaše Volodimir Hnatjuk, daľekoho 1897. roku.

Fotografiji u čarno bilej techňiki robel fotograf Ľubisav Paunović od 1977 - 1981. a pozňejše až po ňeška fotografoval teatralni zbuvaňa i zaznačoval ich pan Julijan Vadaski i joho sin Vladimir (na video kaseti) ňeška na cd. Pan Julijan Nevaľani tiž ma veľo zňatoho materijalu zoz hoscovaňoch po inožemstve…

Od 2001. roku Aranka predsidateľka Podružňici družtva za ruski/rusinski jazik, literaturu i kulturu u Kocure. Podružňica barz veľo porobela u časoch, ked to u valaľe ňebulo ľehko. Aranka še ňebala robic toto, co bulo dobre za Rusnacoch u Kocure. Šmelo označovala ročňici našim rusinskim pripoznatim kulturnim i prosvitnim robotňikom. I ňeľem označovala ročňici zos prihodnima kulturnima prohramami prof. Havrijila H. Naďa, učiteľa Janka Fejsi, Oskara Kočiša, dr. Havrijila Kosteľnika, aľe peršim trom okopovala i šorela hrobi na temetove, vjedno zos Miroslavom Meďešom i Mikolom Kameňickim. Organizovala promociji kňižkoch, literaturni večari, pririchtovala školski dzeci za smotri recitatoroch, odvodzela rusinski dzeci sama o svojim osobnim trošku do "Ľetnej školi Rusnacoch i Ukrajincoch" u Orachovici u republiki Horvatskej. Tam bešedovala o Rusnacoch, tam čula, že rusnaci vše buľi i budu Rusnaci, tam prenachodzela i učleňovala Rusnacoch do družtva za ruski jazik, literaturu i kulturu, otrimovala kontakti. Žadajuci še vecej pošvecic roboti u etno-klubu dala zadzekovaňe 2009. roku u decembre, aľe jej Irina Papuga odbila zadzekovaňe zos obhruntovaňom, že muši buc ešči dajake vreme.

U junu 2011. je rozrišena dlužnosci predsidateľki sekciji Družtva za ruski jazik, literaturu i kulturu u Kocure.

Aktivni je člen Ruskej matki vecej jak 15 roki.

Bula člen organizacijnoho odbora kolo pririchtovaňa "ruskoho balu".

Učastvovala na dvoch švetovich kongresoch Rusnacoch-Rusinoch-Lemkoch. Na VI. u Českej u Prahi i na XI. u Maďarskej u Pilisszentkereszt.

Na inicijativu Aranki Meďešovej, predsidateľki podružňici Družtva za ruski jazik, literaturu i kulturu u Kocure, Slavici Besermiňovej, predsidateľki mesnoho odbora ruskej matki - Kocur, Ďuri Makaja - režisera, Moniki Hardi - organizator kulturnich aktivnoscoch robotnej jedinki kulturnoho centra "Verbas" u Kocure i Mikoli Kameňickoho - etnografa zoz Kocura, 2007. roku započaľi sme s formovaňom etno-kluba. Dostaľi sme na chasnovaňe stari parochijalni dom grekokatoľickej cerkvi u Kocure i u ňim stvoreľi etno-klub "Odňate od zabuca". Ešči davnoho 1995. roku, ked objaveni zborňik fotografijoch z prešlosci Kocura, Aranka za zborňik predložela nazvu "Odňate od zabuca" co i prilapene, a už tedi planovala istu nazvu i za buduci muzej / etno-klub.

I u tim prepoznace Aranku, vona sebe pomali richta mesto, dze budze mac možľivosci robic ňe ľem za Rusnacoch, aľe i za druhich, dok pojdze do penziji. Už daskeľo raz hvarela, že ešči das 4-5 roki budze glumic za staršich, a vec še richta robic zos dzecmi i za dzeci.

Arankova osobna biblioteka ma prejga 1000 kňižki, ňe ľem na rusinskim jaziku, aľe i na serbskim, rosijskim, anglijskim, maďarskim, ňemeckim… Veľka vekšina zoz ňich ňeľem prečitana aľe i prekomentarovana u jej beležnicoch, poviberani krasni virečeňa, chtori citirovala u prihodnich nahodoch.

Polni 10 roki Aranka bula aktivni člen ňevladovej organizaciji "Osmech" u Verbaše, dze najvecej sotrudzovala zos organizaciju - Oxfam - London, GB. Veľo pomahala vibežencom, ta i calim famelijom, chtori pod čas vojni prichodzeľi do Vojvodini, odnosno do republiki Serbiji.

U junu 2011. roku zňimala za Radio Televiziju Vojvodina 2 pobidňicku monodramu z Festivalu malich scenskich formoch 2007. roku a chtora emitovana zoz nahodi popisa žiteľoch u serbiji 22. septembra 2011. roku.

2011
Vlado Ňaradi: "Teštament". Duodrama.
Glumja Aranka Meďeši s dzivku Moniku Hardi.
Premiera na 9. ruskim festivaľe kratkich scenskich formoch, chtori še otrimuje u Novim Sadu perši vikend u decembru...