ZÁVER publikácie Rusínsky jazyk Srbska a Chorvátska vo svetle jazykových kontaktov. Lingvogenetický aspekt.
(Rusinskij jazyk Serbii i Chorvaťii vo sveťe jazykovych kontaktov. Ľingvogeňeťičeskij aspekt. Monografia. Ščeľkovo, mosk. obl., 2011., S. 324-327.)

(úryvok)

...

Z [v publikácii] predloženej tabuľky vyplýva, že juhorusínsky jazyk [ďalej jr. j.] sa sformoval predovšetkým následkom asymetrickej súčinnosti na systémovej úrovni východoslovenských [ďalej vsl.] nárečí juhozápadného Zemplína (trebišovských) a juhovýchodného Šariša (prešovských). Pritom najbližšie sa jr. j. javí byť vsl. zemplínskym trebišovským nárečiam, s ktorými zdieľa 60 z 62 nami zaznačených relevantných i nerelevantných príznakov, zatiaľ čo s prešovskými vsl. šarišskými nárečiami zdieľa jr. j. 50 z 62 príznakov, vrátane tých dvoch prípadov, ktorými situácia v jr. j. súhrnom všetkých javov nezodpovedá situácii v trebišovských nárečiach.

Karpatorusínske [ďalej kr.] nárečia Šariša a Zemplína nie sú na systémovej úrovni doložené žiadnym relevantným príznakom. Hoc jr. j. s nimi zdieľa 18 z 62 javov, všetky tieto sú alebo nerelevantné z pohľadu vzájomnej jazykovej relevantnosti (11 javov spája jr.j. i s vsl. nárečiami, i s celkom kr. nárečí Šariša a Zemplína), alebo areálovo relevantné (7 javov spája rôzne vsl. i kr. nárečia Šariša a Zemplína do skupiny areálov so vzťahom k jr. j.) Kr. idóm napriek tomu má určitý podiel na vzniku jr. j., a to na úrovni kontaktém, na čo ukazuje vyše 20 kontaktém rôzneho druhu, vyčlenených z jej systému, z ktorých mnohé sa javia byť dubletovými, regionálnymi, málo užívanými i archaickými variantmi. Fakt, že sú tieto kr. elementy vo svojej podstate periférne a nesystémové a predstavujú ojedinelé výnimky z celkovo vsl. situácie v každom dielčom prípade, dokladá, že účasť kr. nárečí na formovaní jr. idiómu bol minimálny.

A tak súčinnosť idiómov, vytvoriacich v konečnom jr. j., možno charakterizovať ako dvojúrovňovú: Na systémovej úrovni spolupôsobili nárečia vsl., - zemplínske trebišovské s šarišskými prešovskými, kým na úrovni kontaktém obe skupiny vsl. nárečí kontaktovali tiež s kr. nárečiami Šariša a Zemplína.

Vo svetle získaných výsledkov sa odlišne poníma i pojem heterogénnosti, užívaný v predošlých rusinistických prácach prívržencami "zmiešanej" teórie. Keďže svojimi systémovými príznakmi jr. plne zodpovedá TV a/alebo PO vsl. nárečiam, o žiadnom zmiešaní geneticky rôznorodých západoslovanských i východoslovanských elementov v procese jeho formovania, t.j. po 1/2 18. storočia, rozhodne nemôže byť reč. Niektoré črty jr. j., zdieľané so zmienenými vsl. nárečiami, ho však predsa len spájajú s východoslovanským jazykovým areálom a sú v protiklade k západoslovanskému: konkrétne, koncovky -oho, -omu v gen. a dat. j. č. prídavných mien, či početný reflex *ъ > o. To môže svedčiť o heterogénnosti predchodcov samotných vsl. nárečí, sformujúcich sa v zóne dlhodobých západo-východoslovanských kontaktov. Heterogénnosť jr. jazyka sa tak z pohľadu komparatívno-historického prístupu javí byť nie získanou v procese formovania, ale zdedenou od sformujúcich ho komponentov - vsl. nárečí.

Získané jazykovedné výsledky zodpovedajú výsledkom posledných historických bádaní, venovaných dejinám migrácie predkov južných Rusínov do Bačky: Ich hlavné toky sem mierili z okolia Trebišova a z emigrantských obcí severného Boršódu, skôr osídlených Rusínmi hlavne z ku povodiu Ondavy priliehajúcich oblastí Šariša a Zemplína, (kam náležia i oblasti Prešova a Trebišova). Niekoľko nepočetných prúdov prisťahovalcov pribudlo i neskôr, koncom 18. a v 19. storočí, zo severnejších oblastí Šariša a Zemplína — z areálu kr. nárečí. Disponovali menšou sociálnou prestížou, dôsledkom čoho kr. nárečia, v pre nich nepriaznivej sociolingvistickej situácii, nemohli výraznejšie ovplyvniť nový jr. idióm, formujúci sa na báze vsl. TV a PO nárečí.

...