Scelo še, bežalo še...
Michajlo Zazuľak
Ruske Slovo 09/08/1991

Posle peršej "Červenej ruži", kotru organizoval Klub štredňoškolcoch i studentoch Ruskoho Kerestupa, zaš ľem še ukazalo, že za buduci "Červeni ruži" budze potrebna i odredzena finansijno-organizacijna pomoc i na koho še oprec, ked ňe na mladich. Predsidateľ valalskoho Komiteta Mladeži od 1962. do 1965. roku bul Julin Pap (teraz zaňati u PK "Perši maj" ), jak še zdohaduje, valalski Komitet mladeži tedi mal 11 ľebo 15 členoch a popri Papa u Komitetu buli išče Slavka Provčijova, Vlado Hardi, Marija Vinaji, Janko Varga i druhi... Jak tvari - davno to bulo, ta še i pozabuvalo... Medzitim, angažovaňe mladeži u tedišňim čaše všeľijak že ňemož zabuc, poneže tedi keresturska mladež bula i po aktivnosci ta i po materijalnim stanu jedna z najmocňejšich u okolini.

- Bul to čas, ked še prestavalo chodzic do gazdiňoch, takže še mušelo vinajsc sposob, žebi še mladich pricahlo do rižnich zabavnich i robotnich aktivnoscoch. Dostali sme svojo prostoriji u bioskope, dze sme sebe ušoreli takvolanu Malu salu, tam otrimovani rižni pradki, až sme kupeli i televizor, všeľijak že bul medzi peršima televizorami u valaľe. Pametam, bul to maďarski "Orion". Popri zabavi, a organizovali sme i rižni bali, jak napriklad "Bal pod maradikami", "Červenu ružu", mladež Kerestura še najvecej angažovala u dobrodzečnej roboti. To ked bula sezona roboti u tedišňej Zadrugi "Rusin", to še ňepitalo za čas... A najvecej sme robeli na ušoreňu valala. I ňeľem pred "Ružu" - tedi toto ušoreňe bulo najznačňejše, takže sme ušorjovali šicki uľički, okreme center, aľe i prez rok. O tim švedoča i nahradi, dumam že sme 1962. roku zavžali perše a 1963. druhe mesto na pokrajinskim zmahaňu za najušorenše mesto. Dzekujuci tomu mladežska organizacija dostala i dajaki instrumenti, ta sme sebe napraveli i orchestru, zos kotru rukovodzel Jakim Sivč a hrali išče Teofil Sabadoš, Michal Čordaš, Hardi... Naisce, robelo še barz veľo, a bulo bome i peňeži, bo tedi i starši ženi, maceri i babi chodzeli na taňec pripatrac še na mladich, a jim sme vec naplacovali drahši uchodňici - pripoveda Pap.

Viznačuje, že še kolo "Ruži" zaš ľem najvecej angažovali studenti i štredňoškolci, hoč pomoc valalskej mladeži bula naisce veľka. Jak predsidateľ najvecej sotrudzoval s Ďurom Papharhajom, Jakimom Papom, Mironom Malackom, Vladom Hrubeňom, a pririchtovaňa za "Červenu ružu" počinali už na jar, žebi u letňich mešacoch po koňec avgusta, kedi še vona otrimovala, buli najintenzivnejši.

- Jakim Sivč už dzeška u aprilu-maju zazberoval špivačoch, (von nam istočasno bul i kasir u mladežskej organizaciji), probi še otrimovalo u remeselskim dome, ta i u Žeľenej zahradi i možem povesc, že každoho roku bulo i prejg 30 prijavenich špivačoch. Najznačňejše bulo učastvovac, a i žiriji, kotri sme menovali, najbaržej počitovali dumaňe publiki. Opram aplauza še oceňovalo rezultat. Pozňejše sme už rozdumovali i o tim, žebi na "Ružu" prichodzeli i z druhich mestoch, i naisce i vonka zoz Kerestupa mladi ľudze prilapeli "Ružu". Pametam, že tu bula jakašik motorka, ňeznam čija, ta sme i na ňej, na privatnich avtoch i na zadružnich chodzeli po našich mestoch angažovac ľudzoch za učastvovaňe na "Ruži". Scelo nam še, bežalo še do roboti, ňichto ňepital ňijake nadopolňeňe i naisce sme vjedno zos Klubom šicko robeli na dobrodzečnej osnovi. Ňemali sme tedi aňi drukovani plakati, buli tak ľem s ruku vipisani a hlavni sposob informovaňa nam bul na tancoch. Aľe i popri tim mladi barz prilapeli i "Červenu ružu" i šicki druhi akciji, kotri sme organizovali - viznačue Julin Pap.

Až i starši, okreme u zadrugi "Rusin", na rižni sposobi pomahali kolo pririchtovaňa i organizovaňa "Ruži", a poneže Pap bul i člen Opštinskoho komiteta mladeži, do toho še ukľučeli i opštinski tedišňi organi. Dzeška posle prestavaňa joho dlužnosci predsidateľa mladeži organizovaňe "Červenej ruži" prevžal Dom kulturi. Mladeži bulo dakus i ňepravo pre toto, medzitim, "Ruža" prerastala do vše vekšej manifestaciji, žebi ňeška napolňela tricec roki svojoho isnovaňa.

"Ruža" bula mladežska
Michajlo Zazuľak
Ruske Slovo 08/11/1991

Ked še bešeduje o našej kulturi i jej dosjahoch, ta zos tim i o "Červenej ruži", vec ňezaobichodne meno poznatoho keresturskoho kulturnoho robotňika - muzičara, kompozitora, špivača, glumca, človeka, kotri na dva zavodi bul direktor keresturskoho Doma kulturi, ta zos tim i direktno vjazani za organizovaňe Festivala - Vitomira Boďanca. Ňeška už postalo normalne i zvičajne, že nam každi Festival kulturi "Červena ruža" priňeše novi kompoziciji, novi melodiji za tanci, rošňu novi špivače, takže pokus zabuvame na sami počatki Festivala, na časi, ked še šicko toto tvorelo, žebi ňeška "Ruža" napolňela tricec roki svojoho postojaňa. A u jej počatkoch i rozvoju všeľijak že s veľkima slovami budze zapisane i meno Vitomira Boďanca, učiteľa i kulturnoho ďijača, hudaka, kompozitora, špivaka, našoho viznačnoho glumca, kotri roki preprovadzel s "Ružu", zvjazali še voni dvojo jak jedno, ta tota vjaza tirva i ňeška.

ŠICKO STALO NA MLADICH

Vitomir Boďanec na samich počatkoch "Červenej ruži" jak učiteľ služboval u Orachove, aľe to ňezavadzalo, žebi zaš ľem vžal učasc u jej roboti. I pred tim von aktivno robel u keresturskim Kulturno-umetňickim družtve "Gabor Kostelňik", takže ho organizatore, okreme Jakim Sivč i Ďura Papharhaji povolali, žebi na peršej "Červenej ruži" bul člen žirija za vibor najľepšoho chlopskoho i dzivockoho hlasu. I tak počinaju zdohadovaňa...

- Bula interesantna tota perša "Červena ruža" zos tim, že take daco bulo perši raz organizovane u valaľe, aľe išče interesantňejše toto, že ju mladi richtali sami, bez dačijej pomoci, co še mňe okreme pačelo. Ňichto še im ňemišal do roboti, ňemali ňijaki patronat nad sobu, bulo to baržej po uhľadze na popularni radio-emisiji "Ukaž, co znaš". Tedi hlavne bulo, žebi še špivalo, hralo, okreme veľki uspich i u tim, že mladi sami i pririchtovali špivačoch, ňeišlo še na toto, že špivanki muša buc ľem ruski - značne bulo učastvovac. Dzepojedni ľudze hvarja, že kvalitet "Ruži" tedi bul slabši, aľe u tich uslovijoch von bul až i barz veľki - ľudze še špivac i hrac učeli po sluchu, lapajuci zoz radija. A co še dotika viberaňa najľepšoho hlasu, dumam že i tedi bul strohi jak co je i ňeška. No, ňebulo išče toho lokal-patriotizma, bo učastvovali sami Kerectupci, aľe, išče raz povtorim, najznačňejše toto, že to buli šicko mladi, stari buli ľem u publiki.

Na druhu "Červenu ružu" Vitomir Boďanec už privedol i duet Sabadošova-Arvajova z Novoho Orachova, na trecu i grupu špivačoch zoz Orachova, a od štvartej "Červenej ruži" s "Ružu" je stajemno, poneže prechodzi na robotu do kerestupskej školi, aľe išče vecej do Domu kulturi, dze vodzel chor, hral na taňečnich proboch jak korepetitor, vodzel orchestru, pririchtoval solo-špivačoch, jak hvari - šicko, co trebalo kolo umetňickej amaterskej roboti.

- "Ruža" bula mladežska, ňetreba še s ňu "svojatac", aľe i mi u Dome kulturi mali svojo obovjazki - pririchtovali sme špivačoch, ja mal svojich solistoch, svoju orchestru, probi otrimovani u Dome kulturi, dze sme mladeži ustupeli prostor - pripoveda Vitomir.

DZE ŠE KUPUJE POKROVEC?

Zoz školi 1965. roku Boďanec prechodzi za direktora Doma kulturi, a dzeška tedi počinaju i ideji, žebi "Červena ruža" prešla pod patront Doma kulturi, uhlavnim preto, jak viznačuje Vitomir, že mladež ňemala peňeži za organizovaňe jednej takej manifestaciji, kotra z roka na rok prerastala do vše vekšej i masovňejšej.

No tota ideja ňerealizovana takoj i dumam, že mladež zos pravom hutorela, že ked "Ruža" prejdze pod Dom kulturi, že Dom kulturi pojdze i zos šickim, medzitim, dzepojedni tovarišče jak Ďura Laťak i Ďura Varga barz na tim insistovali. No, i prešla "Ruža" pod Dom kulturi a tedi sme išče ňemali donatoroch i sponzoroch, že Dom kulturi pokrije šicki troški, hoč sme dotaciji mali barz mizerni. U Dome kulturi profesijno buli zaňati trome - Silvo Gača, bači Miroň Hajduk i ja. A takoj še počalo tak naširoko planovac, ta som spozorjoval - ľudze, merkujce co robice, bo peňeži z uchodňicoch ňepokriju šicki troški. Medzitim, hutoreli, že to budze dobre. Ked "Ruža" prešla, ked sme pocahli smužku, višlo, že sme mali utratu 700 000 tedišňi dinari. A mňe hvari Laťak, von bul tedi člen Upravnoho odboru: "Vitomir, znaš ti, že dze še idze za taku utratu?" Reku, dze? "Tam, dze še kupuje pokrovec, ta sebe krašňe kup pokrovec, a ked ci budze žimno, ta sebe kupiš dva!" Zos tim scel nahlašic toho, že toti, co pricahli "Ružu" do Domu kulturi i ľem politiku vodzeli, ňerachujuci na sredstva, toti ľudze še išče i sperdali, ked bul obrachunok. I jak sme vec rozrišeli tot problem - tak, že sme trome zaňati u Dome kulturi za tri mešaci ňedostali placi. A troški napraveni, bo še počalo placic honorari hudacom, počalo še placic drahovo troški i jedzeňe učasňikom. A to veľki troški, chtori prichod z uchodňicoch ňemohol pokric, a druhi sredstva ňebulo - pripoveda Vitomir.

- Posle toho sme šedli i ozbiľno še poradzeli, a vec už do "Ruži" prišli i mladi ľudze jak co Gabor Koľesar, Slavko Naďmiťo, Vladuš Kolbas, Ľubo Meďeši, takže še s mladima počalo inšak bešedovac i robic. Počali sme rozdumovac tak, že možeme planovac, aľe perše mušime vinajsc i sredstva, i od tedi še i toti mladi ľudze aktivovali i na vinachodzeňu donatoroch. A dzekujuci i Ďurovi Harhajovi, počatkom sedemdzešatich rokoch vinašlo še, že treba napravic plan, ta nam i Pokrajina da sredstva za otrimovaňe Festivala, ta sme tak vošli do tich koľajoch, žebi še každoho roku hľedalo i dostavalo sredstva i od Vojvodini. A už ked bešedujem o sredstvoch, mušim nahlašic, že s veľkim angažovaňom Emila Hudaka, kotri naisce sposobni človek za totu robotu, peňež še počalo obezpečovac i od rižnich privrednich organizacijoch. Von poznal privredu, mal veľo ďilovnich prijateľoch i po tim finansijnim pitaňu naisce veľo doprinesol "Červenej ruži". Popri druhich, i joho meno treba zapisac s veľkima bukvami - pripoveda Vitomir Boďanec.

Himna festivalu - Ruži, červeni ruži
Jakim Sivč

Jednej soboti na tancu,
dok scicha muzika hrala,
dzivčatko s pajtašku stalo,
u rukoch ruži trimalo.