Vichodoslovenske zdrueňe |
činnojsc
ž u d z e.
f e n o m e n i.
v a l a l i
kňihkupectva
kontakt + stanovi
Dene aka Dejne aka Sliepkovce
N48°40' E21°56'
_ Obisce z roku 1919 foceno roku 1965 |
Valal na pravim brehu dolňoho ceku Laborca. Vzňiknul po roku 1900 ss-v od povodňami suenoho staroho valalu žipkovce.
Dene kolo r. 2003 s viznačeňom starich žipkovec
Katastralna mapka starich žipkovec z r. 1867
Zapis ňemenovanoho deneskoho kožara z roku 1960 z archivu tefana Tobika.
Muj dzedo a moja baba e narodziži na starim valaže, u žipkovci. To bul taki ňevežiki valal, co u ňim bulo das 40 chie. A to po 5 a 6 chie buži na jednim funduu. A zo staroho valala chodziži do Straov na majir do roboti. Kedi jaka robota bula, taka e robila. Najvecej e robilo s volmi. Težo zarobiži, co žedvo iži so svoju rodzinu. Maži trojo dzeci, jedna umarla, druhi ol dzeka do Kanadi a treci ostal doma. iži ve ňeveelo. To icki žudze iži ňeveelo, bo tu viživala voda a icko brala, eno, zarno, e a do chiov voda ila. Okrem toho, e viživala voda, bula iče i vežka burka, a to taka, e poprevracala pževňe aj chie, a stromi poprevracala ti, tak, e e ňedalo ukoňec valalom aňi peo prejs. Okrem vodi, burki, buži iče i ohňe, a žem taki mali buži u naim valaže, e žudze takoj zahaiži. Najveki oheň u naim valaže bul taki, co zhorela chia, a to žem jedna. Raz prila vežka hrimota, burka, vežki di žal a žudze buži u chiov a začalo triskac tak, e treslo do jednej pževňi, žudze o ňičim ňeznaži, a veckaž e nazbehovaži, aže u bulo ňeskoro, bo pževeň u zhorela a icko, co bulo u ňej. Oňedluho e začala vojna, tu raz jedno rano zabubnovaži, ebi icki chlopi iži na mobilizačku, eni-dzeci doma plakaži, a chlopov zabraži na hraňice. Ňemci ich zabraži a buži u Ňemcov u lagrov. Tam e maži podlo, jejs maži barz malo, aňi ati ňemaži, a mueži čeko robic. A eni doma e trapiži, maži dekungi a tam e chovaži. Jak u fronta barej od nas prechadzala, ta u e partizaňi pricahovaži z hur. Davaži jim jedzeňe a icko, co jim trebalo.