Upečatki (z Dňovki 2010)
Ivan Simunovič
MAK 6/2010, str. 5.

Toho roku bul dakus ňezvičajni ambijent na Dňovki. Učašňiki buli bľižej pri publiki, ta bula vekša povjazanosc medzi ňima. Bina dakus zdabala na binu z MTV unplugged, chtori buli popularni 90-ich rokoch. To ľem popolňelo krasnu atmosferu.

Na Dňovki, jak i poteraz, mohlo vidzic veľi kreativni umetňicki ďila. Na počatku prohrami naščiviteľe vidzeli interesantni "filmčok" avtora Ivana Meďeša takvolanoho Dr. Šuxa. U filmu dotični čital svoju poeziju na ňezvičajni sposob, u ňe baš trezbim staňu, zos specifičnim humorom. Dakomu to bulo ňekrasne i vulgarne, aľe, mili mojo, umetnosc ňema hraňici. Až, po mojim dumaňu, trebal visc na binu, podzeľic publiki daskeľo piva, otvoric sebe jedno, prečitac išče daskeľo pisňi i pokloňic še, ta bi vec vivolal prave čuvstvo tim ohraňičenim ľubiteľom umetnosci i podobnim osobom.

Najinteresantňejši publiki bul hlavni keresturski muľar Mirko Horňak, dakomu poznati i pod nazviskom Kole, chtori prečital dva kratki i dva išče kratši pisňočki. Horňak nas oznova krašňe ňespodzival zos svojim stilom opisovaňa (ňe)pravdi na jeden opasno humoristični sposob, chtori našmejal polnu salu Doma kulturi. Zasluženo dostal i najvekši aplauz.

Posle prohrami bula žurka u prostoru "State of Chiža". "Gajbaše" i toho roku pririchtali odličnu žurku, chtora zavadzala sušedom do rana. Veľke čislo ľudzoch bulo prisutne, ňichto ňeostal smijadni i hladni, poneže bulo pica i jedzeňa za šickich. Mladi še krašňe preprovadzeli, co ľem dodalo išče jeden plus Dňovki.

Pochvaľic bi še mohlo šickich učašňikoch i organizatoroch Dňovki. Mož povesc, že každoho roku Dňovka napreduje. Vše jest daco nove, daco specifične, coška, co krasne, coška, co napreduje. Toto šicko, to naša kultura, chtora ostava na nas mladich, hoč še dakomu i ňepači, že ju nam ochabja, aľe to tak idze. Preto, "omladino", pozakasovac rukavi i vžac zos sobu voľu i ideju, ta možeme rušic napredok.

Dňovka Feedback 1998-2008
Sašo Paľenkaš
Skraceno zoz: MAK 2/2009, str. 3-4.

Šicko počalo dzevedzešatich u Ruskim Keresture, u čaše, ked aňi obstavini u deržavi ňebuli najľepši, aľe i u čaše, ked keresturska mladež počala vše baržej buc prepuščena sama sebe. Tedišňa "Keresturijada" še zahašela, Kosteľnikova "Predlužujuca ňitka" tedi išče aňi ňeisnovala, ta ekipa mladich keresturskich entuzijastoch odlučela napravic jeden vikrok, chtori na koncu rezultoval zos tim, co mi ňeška pozname jak "Dňovka".

2-DŇOVKA

Perše take stretnuce še odbulo 1998. roku u Ruskim Keresture u prostorijoch Zamku. Vivedzena predstava "U snu son" u režiji Vladimira Naď-Ačima, predstavena perša kňižka Borisa Vargu "Sirove a varene" i promovani muzični materijal grupi Profil gu pilot albumu "Jedna draha". Šicko toto tirvalo dva dňi i navolane je "Dvodňovka". Pre uspich i atrakciju Dvodňovki odlučelo še, žebi še i narok zorganiziovalo podobne. Ideja bula, žebi še každi rok na druhej lokaciji vivodzelo programu, ta še za 1999. dostalo prostoriji dakedišňoho keresturskoho Mladežskoho domu. Medzitim, poneže bombardovaňe bulo u ceku, organizatore buli primušeni totu poďiju zbic na jeden dzeň, ta še tot rok volala "Jednodňovka". Z roka na rok lokacija še meňela (Remeselňicki dom, Červena sala Doma kulturi, i na koncu Veľka sala Doma kulturi) a tirvaňe programi rokami bulo jeden dzeň, ta še s časom zoz "Jednodňovki" nazva pretvorela do "Dňovki".

FILOZOFIJA

Toto, co vše bula "filozofija" ľebo baržej definicija Dňovki a do konca še ukazalo jak uspišni recept, že Dňovka, to jeden dzeň u roku, dze mladi ľudze maju nahodu ukazac i prikazac svojo roboti, aktivnosci i talanti - znači, predstavjaňe i afirmovaňe mladeži. Co znači, pokľa budze postojac hoľem jedna mlada osoba, chtora budze mac co nove prikazac i podzeľic s druhima, odnosno, pokľa budze postojac hoľem jedna osoba, co to zorganizuje - potamaľ i sama Dňovka budze isnovac. Ľem trebalo napravic tot perši kročaj i vderic dobri fundament. Preto "Dňovku" skoro ňigda ňebul problem organizovac a vekšinom aňi ňevimahalo dajaki ozbiľňejši sredstva. Na peršich Dňovkoch še až učašňiki skladali za pice i grickalici, i ostatok bul finansovani z boku dajakoho sponzora. Publika Dňovki znala, že to ňeľem tota hodzina programi, aľe že to i družeňe pozňejše, chtore vše bulo spontane.