Gospoďinci
Miron Horňak
"Ruske slovo" 15. junij 1995

Perše priznačene meno Gospoďincoch jak naseľeňa Santa Marija, davnoho 226. roku novej eri, ked Rimjaňe panovali u tich krajoch. Roku 1769, s uchodom Gospoďincoch do sostavu Šajkašskoho bataljonu, valal dostava ňeškajše meno. Posle utarhovaňa Šajkašskoho bataljonu 1872. roku Gospoďinci pripadaju Bač-Bodrožskej županiji.

Spram podatkoch Mirona Žiroša, perši Rusnaci do Gospoďincoch še priseľeli u čaše 1870-80-ich rokoch. Prišli zoz Kocura, a buli to fameliji Ivan, Lazor, Salamun i Horňak. Spram popisu žiteľstva zoz 1900. roku u Gospoďincoch bulo 66 Rusnacoch, 1931. roku 197, 1953. roku 370, a 1971. roku u 138 obiscoch bulo 286 Rusnacoch i 52 Ukrajincoch. Ukrajinci u vekšim čišľe prišli tu posle druhej švetovej vojni zoz Bosni, pozňejše še veľi odseľeli do Avstraliji, a teraz ich jest kolo 9.

Pre mišani malženstva čežko točno povesc, ta še predceňuje, že u Gospoďincoch ňeška jest kolo 100 obisca, dze žiju Rusnaci, a spam cerkovnich podatkoch jest 70 hrekokatoľicki chiži zos kolo 200 dušami. Šickoho u valaľe jest kolo 3500 žiteľoch u kolo 1200 gazdovstvoch.

VIRSKI ŽIVOT

Hrekokatoľicka cerkva ma važnu ulohu u čuvaňu nacionalnoho identitetu našich ľudzoch u Gospoďincoch. Spram podatkoch terašňoho parocha ďurďovskoho i gospoďinskoho Joakima M. Chološňaja, do osnovaňa Ďurďovskej parochiji 1892. roku gospoďinsku pastvu vodza novosadski parochove. Pastvu še ňeporaďe okončovalo, ta gospoďinskim hrekokatoľikom virski usluhi počinaju davac pravoslavni svjašeňiki. Veľi še poserbeli i no pravoslaveli. Žiroš navodzi, že od samoho priseľovaňa do valalu prichodzi do virskej dezorijentovanosci: dzepojedni postavaju rimokatoľiki, druhi pravoslavni, treci adventisti, a vše vecej jest mišani malženstva.

Paroch ďurďovski Ďura Bindas (1912-1923) perši porjadňejše prichodzel s virskima usluhami, a joho robotu predlužel ďurďovski paroch dr. Mirko Bojič (1923-1935). Roku 1929 bul osnovani filijani odbor, 1934. roku samostojna kapelanija a 1939. osnovana parochija. Za cerkvu bula prispodobena jedna obična chiža a pri ňej bula dzvoňica s jednim dzvonom. Svjaščeňiki buli: Silvester Salamun (1937-1938), Josif Meleňuk (1938-1942), Kupul Besermiňi (1942-1945), Ďura Herbut (1945-1953), Janko Provči (1953-1957), Julijan Horňak-Kuchar (1957-1973) i ostatňi tam živuci svjaščeňik Joakim Džudžar (1973--1981). Od 1981. roku s parochiju upravja Joakim M. Chološňaj.

O. Herbut počal vodzic okremni matrikuli. Pod čas o. Meleňuka bul barz rozrobeni kulturno-umetňicki život a pod čas o. Horňak-Kuchara dokončeni i pošveceni novi budinok cerkvi 1970. roku.

CEKI KULTURI I ŽIVOT ŇEŠKA

O. Roman Miz priznačel, že perša teatralna predstava po ruski u Gospoďincoch bula 1935. roku, ked poznati falat "Na sinokosu" režiral Michal Balog. Daľej, 1939. roku zaznačena išče jedna predstava, 1940. roku hoscovali Petrovčaňe a 1941. vivedzena "Jeftajova dzivka".

Žiroš piše, že až medzi dvoma švetovima vojnami, odnosno po vekšim priseľovaňu zoz Ruskoho Kerestura i Kocura, probovane ožic kulturnu ďijalnosc. Posle Druhej švetovej vojni napraveni veľki kročaj napredok. Osnovane KPD, bulo i rezultati, aľe s odchodom prosvitnich robotňikoch i po prestavaňu školskej nastavi po ruski zaostava i kulturno-prosvitna ďijalnosc. Ruski oddzeľeňa prestali robic 1955. roku. Vec 1967. dzeci fakultativno viučovali macerinsku bešedu, aľe i tota robota posle dvoch rokoch prestala. Ňeška vipatra znova ožila nacionalna svidomosc, ta jest namahaňa vichasnovac zagarantovani prava pestovac macerinsku bešedu. Od septembra toho roku očekuje, že še počňe viučovaňe macerinskoho jazika s elementami nacionalnej kulturi zos menšu grupu škoľaroch.

Od 1974. roku na školsku nastavu chodzeli 36 škoľare ruskei narodnosci, a prešloho školskoho roku jak Rusnaci še vijašjeli 12 škoľare, hoč še zna, že ich jest vecej, aľe podatki ňejasni pre mišani malženstva. Pre šicko toto pitaňe, keľo tu našo ľudze znaju čitac i pisac po ruski. Na novini "Ruske slovo" z Gospoďincoch 1974. roku buli predplaceni ľem tri osobi, a ňeška ľem dva.

Zaš ľem, Gospoďinčaňe pririchtuju svoju vlasnu preslavu označovaňa 250-ročňici priseľeňa do tich krajoch. Jest Organizacijni odbor za preslavu juvileja, na čole zos predsidateľom Vladimirom Salonskim. Zadumana bohata prohrama otrimovaňa koncertoch, vistavoch, prepodavaňoch, vironauki i sportskich stretnucoch. Mesna zajedňica Gospoďincoch porichtana pomohnuc keľo može, tiž Organizacijni odbor zoz Ďurďova, a budze še hľedac pomoc od žabeľskej opštini i robotnich organizacijoch. Preslava ma buc od 6. po 13. avgust.

Ňeška Gospoďinci valal, u chtorim jest šicki osnovani sučasni uslovija za život. Na počatku 1990-tich rokoch uvedzeni gaz, dobudovana Osnovna škola i modernizovani uslovija roboti u ňej. Škoľaroch še osposobjuje robic na kompjuteroch a od stranskich jazikoch voni uča angľijski i francuzki. Jest dva oddzeľeňa predškolskich ustanovoch i jedno oddzeľeňe calodňovoho prebuvaňa za dzeci.

U valaľe jest ľem jedno vekše družtvene podprijemstvo "Gospoďinci", dakedišňa zemľeďilska zadruga zos kolo 100 zaňatima. Privatňikoch jest vše vecej. Najvecej pohosciteľoch, potim firma za produkciju statkovej pokarmi, daskeľo gazdovstva uspišňe karmja kurčata i zaňimaju še zos obrobkom dreva.

Ňeodluha u plaňe preširjovaňe vodovodnej sistemi i telefonskej mreži.