| Vichodoslovenske združeňe |  |
činnojsc
ľ u d z e.
f e n o m e n i.
v a l a l i
kňihkupectva
kontakt + stanovi
|
Kaľvinski kňižki Mali katechizmus (1750) | _  Predslov gu "Žoltarom" (1752) |
Ukažki z peršich slovenski cisnutich kňižok, i vobec peršoho pokusu o spisovnu slovenčinu.
 _ _ |
MALI CATECHISMUS, To jest: Viri KRESCANSKEJ GRUNTOV- NICH ČLENKOV založeni F U N D A M E N T. Chtori: Z Veľikoho CATECHISMUSa perviraz u jeziku BELGICKIM kratučkim slovom vibrani i vi- dani: Potom z toho na uhars- ki preprovadzeni: A z ňoho na naš jezik Slovenski obraceni, k podobnomu cvičeňu u vire slabich a Maľučkich prave pri- rovnani i accommodo- vani. V DEBRECIŇE, Druk: MARGITAI JÁNOS V Roku 1750. |
Dześecero bože prikazaňi
str. 20-21.
I. Ja śmi PAN BUOH tvoj, chtori śmi ce viňis iz źemi Egiptskej, z domu služebnoho, Ňemaj cudzich BOHOV predo mnu.
II. Ňespravjaj sebe kresani obraz, aňi žadne podobenstvo tich, chtore su tam hore na ňebe, aľbo tu dolov na źemi, aľbo pod źemu, u vodach, ňeklaňaj śe pred ňima, aňi jim śe ňemodľi.: Čom ja śmi tvoj PAN BUOH, mocni BUOH Pomscicel, chtori opatrim otcovske vini u sinoch, do trecoho a štvartoho pokoľeňa u tich, chtore mňe ňenavidza; a milośerdenstvo mojo robim do ezer pokoľeňa s tima, chtore me ľubja i mojo prikazaňi potrimaju.
III. Ňeber nadaremno Meno PANA BOHA tvojoho, čom ňezochabi bez pokartaňa PAN BUOH toho, voľachto nadaremno veźme meno joho.
IV. Opametaj śe o Soboce, abiś ju pośvecil, za šejsc dňi pracuj, i všitku tvoju robotu dokonči, a u śedzmi dzeň jest tvojoho PANA BOHA Sobota. Ňerob tedi žadnu pracu: Aňi sam, aňi tvoj sin, aňi tvoja dzivka, aňi tvoj sluha, aňi tvoja služebňica, aňi tvojo bidlo, aňi tvoj prihodca, chtori jest zdnuka vrat tvojich.: Čom za šejsc dňi stvorel PAN BUOH ňebo, źem, moro, i to všitko co v ňich jest, a v śedzmi dzeň odpočinol, zato PAN BUOH požehnal Sobotu i pośvecel ju.
V. Sci Otca Svojoho i Matku svoju, abiś mal dluhi vek na tej źemi, chtoru PAN BUOH tvoj da tebe.
IV. Ňezabijaj.
VII. Ňecudzolož.
VIII. Ňekradňi.
IX. Ňehvar falečne śvedomstvo preciv bľižnoho tvojoho.
X. Ňežadaj bľižnoho tvojoho dom, ňežadaj manželku joho, aňi sluhu, aňi služebňicu, aňi vola, aňi osla, aňi ňič, voľaco bi bľižnoho tvojoho bulo: AMEN.
 _ _ |
H L A S POBOŽNOHO ŚPI- VAŇA. To jest: PISŇE KRESCANSKE na Ročne Śvjatki, i k inšim Śve- tim Priležitostem sporadane. Chtore: Z Uharskoho Jaziku na SLO- VENSKI preložil S. A. V DEBRECIŇE, Vitlačil MARGITAI JÁNOS V Roku 1752. |
"Nota: Žolt. CXXX. J. A. C."
Pohrebna śpivanka na text J. A. Komenskoho
Už mi čas už nastava zochabic ten śvet zli,
bo mi z Ňeba podava ruku Kristuš mili.
Už slišim, že Kristuš mňe volá: Podz, dušo má!
Už branu rajsku pre mňe sam Ježuš otvira.
2. Oh, žadana hodzinko! pridz ku mňe, blažena
davno čekana chviľko, či už śi pritomna?
Už. Panu Bohu chvala budzeš na visosci,
že jest mi otvorena brana do radosci.
3. No už všitko už vdzečňe na śvece zohabjam,
beru śe het radostňe a do Ňeba vchadzam.
Vdzečňejši jest mi radosc jako ten śvet marni,
hňed budu mac všoho dosc, kedz budu s Andzelmi.
4. Duša mi śe raduje, pretože už vidzim,
že v Ňebe s Bohem budze, kedz židľo dokončim.
Z mora bidi viplinu a budu spočivac
po veľikem trapeňu v Ňebe večňe śpivac.
5. O, Ďabľe! O, Śvece zli! Už śe ce ňeboju.
Prišel moj dzeň vicazni, už znam, že obstoju.
Prestal śmi śe už strašic tvojej śici zvodnej,
už veśelo budu žic v bezpečnosci večnej.
6. Veľmi ce, Paňe, chvaľim, žeś mňe zamiloval
a pred śveta stvoreňim k spaśeňu zapisal,
vikupil padnutoho s krevu svu predrahu,
navracal bludzucoho s prutkom na svu drahu.
7. Už teraz znam do pevna, že mňe do radosci
chceš vźac k sebe do ňeba z svej śvetej milosci,
bo už andzelski zastup Dušu moju čeka,
Kristuš hvari: Hore stup, ovečko ma mila!
8. Už śmi śe prihotovil stupic k tebe, Kriste,
čekam, žebiś mi zjevil sve lico prečiste.
Rozkaž braňe ňebeckej, ňech mi śe otvori,
abich bul v slave večnej, naveki s Andzelmi,
AMEN.
 _ _ |
ŚVETOHO D A V I D A KRAĽA A PROROKA STO I PEDZEŚAC Ž O L T A R I. Chtore: Vedľa Not Francuzkich z Uharskoho na SLOVENSKI jazik su preloženi, a vernim BOŽIM slu- žebňikom k duchovnomu užit- ku zhotoveni. A teraz: Pervi raz vidani. V DEBRECIŇE, Vitlačil MARGITAI JÁNOS V Roku 1752. |
Žoltar III.
Modľi śe David preciv Absolona
str. 4-6.
[1.]
Jak barz veľo, Paňe,
tich, chtore vše na mňe
zastoja, napastuju.
O, jak veľo mojich
ňepraceľov besnich,
co mňe zhladzic pracuju.
Veľo o mej Duši
to, co mňe barz skruši
povedaju: "Už joho
už Buoh už odstupil,
porucil, potupil,
ňema pomoc u ňoho."
2.
Aľe ti śi mojim,
Paňe, štitom mocnim,
tiś všitka slava moja,
preciv tich mu hlavu
podejmeš na slavu,
chtore na mňe zastoja.
I ľem čim śe k tebe
zavolam v modľidbe,
skoro mi śe ozoveš
z Siona śvetoho,
odkeľ z mesta svoho
hňed ratunku mi pošľeš.
3.
Kedi na sen ľehňu,
v cichim pokoju śpu,
ňemam strachu žadnoho,
bo stavajuc z lože
tebe s sebu, Bože,
mam vše, Ochranca svoho.
Choc bi veľo ezrov
bezbožnich narodov
mňe obľehľi okolo,
choc bi na mňe biľi
z calej besnej śili,
ňebojim śe ňič zloho.
4.
Rač śe hore vzcahnuc,
mňe na pomoci buc,
o Bože moj! o Paňe!
Poličkuj bezbožnich,
ňepraceľov zlosnich,
co postavaju na mňe.
Čom tiś ten Buoh mudri,
chtori z každej bidi
sam viśľebodzici znaš,
chtori vernich svojich
barz ľubiš i vše jich
až na veki požehnaš.
Žoltar XXIII.
Dzekuje David za starunok Boski.
str. 48.
[1.]
Pan ňeba, źemi jest Pascerom mojim,
preto žadnej uzkosci śe ňebojim.
On mňe paśe na svim poľu najkrašim,
pri živich vodach na mesce najzdravšim.
Dušu moju svim menom občerstvuje,
mňe na svej pravej scežce provadzuje.
2.
Choc bich u śmerci strašnej ciňi chodzil,
i v jej udoľu ňič bich śe ňebojil,
čom v každim mesce so mnu vjedno stojiš,
s svoju paľicu, prutom mňe pocešiš,
i na obidu ňepraceľom mojim
stol mi prikriješ zbivnim jedlom tvojim.
3.
Hlavu moju masciš s oľejom drahim,
i kaľichom me pojiš preveršenim,
tva dobra laska, milosc mňe obejme
i ňigda zo mňe oči sve ňezejme.
Oh, moj Paňe! v tebe mam to ufaňe
až me, v tvem dome, večne prebivaňe.
 _ _ |
R A D O S C ŚERCA POBOŽNOHO. To jest: MODLIDBI RANNE a VEČERNE, na jeden Tidzeň, i inšich malo, v chto- rich pobožni Človek z duchovnu radoscu služi BOHU večnomu. Chtore: Jeden z Reformatskich Kaza- celov, z UHARSKOHO na SLOVENSKI jazik preložil, a tiž i od inud zebral, a s pomocu vernich Uhrov a Slo- vakov, k slave Boskej vitla- čic dal. V DEBRECIŇE, Vitlačil KÁLLAI GERGELY. v Roku 1758. |
Ku každemu času: Dzekovaňe za vikupeňe. S. A.
Andriš Spáczay
chtož i vipovedzec može
tvoju k nam Otcovsku ľubosc,
lasku, dzeku, milośerdnosc?
s chtoru śi nas barz zaľubil
a nam sina svoho śľubil,
joho človekom postavil,
abiś nas prik ňoho zbavil,
a jako śi bol obecal,
u času polnim k nam poslal,
nas, ovečki zabludzene
privedz na svojo spaśeňe
prik śmerci sina miloho
na križ strašňe pribitoho,
kdze za nas čežko umiral
a s horkim hlasom tak volal:
Bože moj, Bože moj! hvarel,
čomu śi mňe tak zohabel?
Ach, milosc! ach velka laska!
hliboka ľutovnosc Boska,
daj, abi śme to spoznali
i odteľ život čekali
tebe z duši śerca svoho
ľubili Boha našoho,
tve jmeno chvalili večňe,
tu časňe, tam prezkoňečňe,
kedz v ňebe večňe Kraluješ.
s Andzelmi śe raduješ,
O Jezušu prenajdrašši!
z medzi všech ľudzi najkrašši!
Jezu, ti śi Boh i človek
v jednej Osobe až na vek.
O Jezušu, Sinu Boži!
prik chtoroho śe raj množi,
oh, jedinne pocešeňe
duši, radosc i spaśeňe!
Do tebe śe ucekame,
do tvich noh śvetich padame
chtore śi za nas prebic dal,
abiś nam, hrišnim, život dal.
Sliš nas pre sve bole, rani,
pomer Otca svoho s nami,
rač dac hrichov odpuśčeňe,
i v ňebe večne spaśeňe.
Daj nam stalu viru v sebe,
o kraľu, žijuci v ňebe!
Daj nam to mocne ufaňe,
že dośahňim tve spaśeňe,
chtoreś nam našol na križu,
o naš najsladši Jezuśu!
 _ _ |
A G E N D A ECCLESIARUM REFORMATARUM To jest: S P R A V A JAK BI ŚE MALO V EKLEZIJICH REFORMATSKICH Kriscic, Kristušovu Večeru visluhovac, Novich Manželov pri- śahac, Tich chtori prepituju Eccleziu Rozhrešovac. Chtoru: V UHARSKEM Jaziku zhotovil Dvojej sci hodni Pan ZOVÁNYI GYőRGY, Superintendent. Z chtoroho na SLOVENSKO preložil, jeden Kazacel Slovenski HELVETSKU CONFESSIU viznavajuci ["Agenda" višla zvjazana s "Radoscu" jak priloha, znači ju tiž v Debreciňe vitlačil Kállai Gergely roku 1758.] |
O rozhrešeňu tich, chtori Ekleziu prepituju.
str. 28-31.
I. Chtoroho hrišňika ňe sam Pop, aľe s Ekleziu vjedno abo u Varošoch sam Magistrat vilučil, toho (1) Koscelňik postavi tvaru ku kazatelňici obracenoho, abi tak teľo razu stal, keľo razu mu verchnosc nakazala. (2) Odzev joho budze chitvani, tvar zakrita; Esd 9:6. (3) Zakazana mu budze všitka švetska rozkoš: karčmi, kartu hraňe, pravoceňe, etc. Aľe ňe praca, s chtoru še celo scahuje; 1Cor 9:27. (4) Poscic še budze reformatskim spusobom od rana do večera ňe jedenraz. (5) Až bi daco v tom času previňil, ňebudze v uloženu hodzinu rozvjazani. (6) Na kradučku modľidbu budze učeni, abi še ju vše modľil: Bože Otče moj, zhrešil šmi preciv tebe a preciv ňeba, a ňehodzen šmi, abich še sinom tvojim (:dzivku tvoju:) nazival; Luk 15. Bože, budz miloscivi mňe, ubohemu hrišňiku.
II. Kedz pridze hodzina, v chtoru ma odpitovac, rekňe Pop takto: Vidzice, pobožni krescaňi, toho pokaňe čiňicoho hrišňika, chtori z krehkosci ľudskej to a to zhrešil, i od Majistratu krescaňskoho vedľa prava jest pokartani i vilučeni; aľe ňechce po pohanski von z Eklezije žic, zaš chce buc prijati do jednoti Eklezije; poňevač tuž spatrujeme toto joho z von suci pokaňe: (bo dnuka suce sam Buh a joho duša spatruje;) hodna reč jest, žebi šme ho s radoscu prijaľi; bo už i čas, jak mu bulo rozkazano, napolňil.
III. Tedi prehvari Kazacel k odpitujucomu: Či ti ši toten, chtori ši tim a tim hrichom bul obžalovani, chtorim ši Boha švetoho barz rozhňeval, Ekleziju Bosku pohoršil? Odpovi: Ja šmi. (2) Či haňbiš še v pravdze pred Bohom, pred Andzelami i pred ľudzmi za tak veliki hrich? Odp. Haňbim. (3) Či žeľiš a banuješ, že ši do toho upad? Odp. Žeľim. (4) Či šľubuješ, že až še nad tobu Buh zmiluje, a tiž i toto zhromaždzeňe tebe odpušči, že še budzes ušilovac u švetim i pobošnim Životu Žic? Odp. Šľubuju.
Na to, kedz až jak naľeži odpovedzel, rekňe učicel: (5) Odpitaj Boha. Kedz še zna sam modľic; choč z kňižki, choč na pamec, to dobre, až ňe, budze še s ňim Kazacel tak modľic:
O, Šveti a spravodľivi Bože! Ja barz hrišni a ňeverni služebňik (služebňica) tvoj veľo razu šmi zhrešil preciv tebe, Boha živoho, a tiš melčel, čekajuci na mojo obraceňe; a kdiž šmi še od mojej ňepravosci ňechcel odvracic, zjevňe ši mňe poštrofal a hrichi mojo k mojomu zahanbeňu ši vijavil. Prosim ce, Bože otče, pre vikupiceľa mojoho Jezuša, odpušč mi všitki hrichi mojo, i ten, za chtori ši mňe teraz spravodľive prik verchnosci posudzil. Pokrop dušu moju s krivu Kristušovu, abi čista bula. Ducha tvojoho znovu rodzujuciho vlož do mňe, abich ňikdi vecej tak hrozňe ňezhrešil preciv tebe. Spusob vo mňe zarmutok vedla Boha, žebich v pravdze moh oplakavac hrichi mojo. A daj, abich potom tak spravoval židlo mojo, abi bulo na slavu tvoju, Amen.
(6) Odpitaj švetu Eklesiju. (7) Potom rekňe kazacel: kedz ši spravodlive čiňil pokaňe: Ja, posel Krista Pana, s totu mocu, chtora i mňe, jako i švetim Apoštolum data jest, rozvjazujem ce od tvojich hrichov, to jest: zvestuju ci odpuščeňe, a to ve jmenu Boha Otce, i Sina, i Ducha švetoho, Amen. Chodz v pokoju, a patri, žebiš vecej ňehrešil.
IV. Tu rekňe Kazacel k zhromaždzeňu: No, vidzeli sce pokaňe toho hrišňika k Bohu še navracujucoho, odpusce mu tu vinu, a ňikdi na oči ňenametujce, radčej za švetoho trimajce, pamatujuc na to; 1 Kor 10:12. Komu še vidzi, že stoji, patri, abi ňepad.
Literatura
_
F. K l a i n s c h n i t z o v á : Drobnosti bibliografické. Sborník Matice Slovenskej IV, Turč. Sv. Martin 1926, str. 19-21.
_
B. B á l e n t : Prvý pokus o spisovnú slovenčinu (Literatúra a bibliografia). Turč. sv. Martin, 1945.
_
O. M a ť a š í k : Východoslovenská kalvínska agenda z r. 1758. In: Svojina, 1949c, 2, s. 186-190.
_
A. C s a n d a : Slovenské preklady žalmov Alberta Molnára Szenciho z r. 1752. In: Studia Slavica Hungarica XXVIII. 1982, str. 218-228.
_
P. K i r á l y : A keletszlovák nyelvjárás nyomtatott emlékei. Budapest 1953.
_
I. K n i e z s a - P. K i r á l y : A keletszlovák nyelvjárás nyomtatott emlékei. In: Studia Slavica Academiae Scientiarum Hungaricae, t. II. Budapest 1953, s. 409 - 415.
_
O. R. H a l a g a : K 200. výročiu vsl. literatúry. In: Slavia XXVI, 1957, s. 225-248.
_
P. Ž e ň u c h : K otázkam prekladu žalmov kamaldulskej Biblie a kalvínskeho žaltára z roku 1752. In: O prekladoch Biblie do slovenčiny a iných slovanských jazykov. Bratislava, Slavistický kabinet SAV 1997, str. 42-52.
_
Š. Š v a g r o v s k ý : Z histórie slovenských kalvínskych rituálnych kníh z rokov 1750 - 1758. In: Slovenská reč, 65, Bratislava 2000, č. 5-6, str. 279 - 294.