Bačinci
Irinka Papuga
...

- Geografske položeňe i prešlosc Bačincoch
- Žiteľe Bačincoch
- Ruski fameliji i jich pochodzeňe
- Cerkovni život Bačincoch
- Prosvitni život valala
- Kulturni život Rusnacoch u Bačincoch
- Rusnaci zoz Bačincoch
- O Bačincoch pisali

GEOGRAFSKE POLOŽEŇE I PREŠLOSC BAČINCOCH

Bačinci še nachodza u zachodnej časci Srimu i vjedno zos išče 18 naseľeňami pripadaju opštini Šid. Zmesceni su u podnožju Fruškej Hori na drahi, chtora išče pod čas rimskoho carstva bula hlavna komunikacija medzi zachodom i vostokom i povjazovala Rim zoz Carigradom (Constantinopolis), o čim švedoči i najstarša karta Srima "TABULA PEUTERGERIANA" zoz 4. viku n. e. Tota draha u svojej srimskej časci prechodzela siverno od Bačincoch.

Terašňe položeňe Bačincoch u Srime hutori, že še Bačinci nachodza na 7. kilometru juhovostočno od Šidu spram Srimskej Mitrovici. Prez valal prechodzi regionalna (asfaltna) draha, chtora ho povjazuje zos sučasnu avto-drahu, chtoru še dakedi navolovalo "Bratstvo-jedinstvo", jak i druhima magistralnima drahami u Vojvodini i Serbiji..., co naseľeňu dava dinamičnosc i omožľivjuje okremnu komunikaciju.

Hlavna uľica u Bačincoch

Bačinci še nachodza i na hlavnej žeľezňickej drahi Beograd - Zagreb (u dvoch naprjamoch), chtora deceniji bula obterchovana zos švidkima, putňickima i terchovnima hajzibanami, žebi ostatňi 10-12 roki tot transport bul calkom zmenšani i zvedzeni na 3-4 hajzibani dňovo, a "ostatňa" staňica, prave (p)ostal Šid, bo še transport daľej aňi ňeodviva.

Bačinci še po perširaz spominaju 1376. roku. U 18. viku su už značni jak naseľeňe. Od 1733. roku su u sostave šiďanskoho protoprezviteratu zos 60 obiscami i 214 dušami, a 1737. vjedno zos išče 16 okolnima mestami Bingulu, Ľubu, Sotom, Erdevikom, Laťarkom, Kuzminom, Molovinom... podpadli pod Ilocki velmožski majetok, chtori posle Karlovackoho mira 1699. roku dodzeľene feudalnej grofovskej fameliji, čij vlasňik bul Livije Odeskalki. (L. Odeskalki tot majetok dostal za zasluhi u vojni prociv Turkoch, 21.08.1697. roku).

ŽITEĽE BAČINCOCH

Serbi buli jedini žiteľe Bačincoch po prichod Rusnacoch 1834, 1841. roku i pozňejše zoz Kocura i Kerestura (tedi Bacskeresztura, teraz Ruskoho Kerestura) u Bačkej. Spram matičnich kňižkoch zoz 1834. roku u Šidze, a gu chtorej cerkovnej opštini spočatku pripadali i bačinski Rusnaci, u Bačincoch žili toti štiri ruski fameliji: Horňak, Kečkeš, Sivč i Sabadoš. Dva roki pozňejše, 1836. roku už bulo 103 ruski duši, potim 1845. roku - 143, a koncom 19. viku až 750 osobi. Take čislo ostalo i pozňejše, medzi dvoma švetovima vojnami. Spram popisu žiteľoch zoz 1981. i 1991. roku, čislo zmenšane takpovesc napoli, ta tak 1981. roku bulo 323, a 1991. roku - 292 ruski osobi.

Inšak, u Bačincoch, spram popisu zoz 1991. roku jest 1300 žiteľoch, od čoho kolo 900 (886) Serbi, abo 2/3, 1/3 Rusnaci, potim menše čislo Slovacoch (13), Ukrajincoch (23), jak i druhi nacionalnosci. Vekši migracijni rušaňa bačinskich žiteľoch buli 50-60 rokoch i to, nasampredz, (pre robotu) do okolnich vekšich mestoch: Šidu, Srimskej Mitrovici, a tiž i na dočasovu robotu u inožemstve. Zoz prepatrunka čisla Bačinskich žiteľoch od 1869. po 1991. rok (za 122 roki), mož zamerkovac, že Bačinci najvecej žiteľoch mali 1931. roku (1839), potim še čislo zňižovalo, ta tich rokoch bulo menše za 1/3, odnosno (ľem) 1300.

Rok	1869	1880	1890	1900	1910	1921	1931	1948	1953	1961	1971	1981	1991
Čis. žit.	1455	1283	1326	1597	1763	1720	1839	1785	1815	1694	1538	1324	1300

RUSKI FAMELIJI I JICH POCHODZEŇE

Ruski fameliji u Bačincoch prevažno kocurskoho i keresturskoho pochodzeňa. Napriklad ruski fameliji Koľesar, Timko, Skuban, Zahorjanski, Zadripko zoz Kocura, a fameliji Papuga, Kološňaji, Venčeľovski, Plančak, Rac, Naď, Kiš (Meďeši) zoz Kerestura. Medzitim, fameliji, jak co to Cuper, Stracenski, Voľčko, Dajko, Trejko... famelijno, baržej vjazani za Bikič Dol i Berkasov.

Ruski obisca (chiži) jest po calim velaľe, aľe zaš ľem su najhustejše pošorovani na takvolanim "Ruskim gužľe", abo na "Kaldermi" (u Vojvoďanskej uľici) spram Kukujevcoch (Kukovcoch), a tiž i u "Kalačanskim šore" (uľica Branka Radičeviča), do chtorej še uchodzi zoz Kaldermi. Sama nazva "Kalačanski šor" asocira na horod Kaloču, dze daraz (u 18. viku) bulo hrekokatoľicke vladičestvo, chtore 1777. roku preseľene do Križevcoch, co ukazuje, že ruskich žiteľoch, chtori prišli do Bačincoch, daco "vjazalo" za totu nazvu, ta i uľičku, do chtorej še naseľeli, tak navolali. I teraz u tej uľici jest Rusnacoch, takpovesc "chiža pri chiži". Inšak, u Bačincoch jest i ruska uľica "Rusinska ulica", chtora še nachodzi na "Ruskim gužľe", ľivo spram vichodu zoz mesta.

Ruski dzivčata z Bačincoch (1961)

Okrem spomnutich prezviskoch u Bačincoch jest i fameliji: Aboďi, Abramski, Aladič, Arsim, Bučko, Varga, Harnovski, Horňak (Edelinskoho), Dupaľ, Džuňa, Džudžar, Emejdi, Kaňuch (Horňakovo), Katrina, Kovač (Čorbovo), Kolbas, Majcher, Miklovš (Micovo), Petrovič, Provči, Roman, Segedi, Sivč (Vincriľovo), Farkaš, Chromiš, Šandor, Šovaň, Juhas. Najčislenši fameliji (spram podatkoch zoz 1967. roku): Papugovo (10 chiži), Kaňuchovo (9), Zadripkovo (6), Provčijovo (5), Skubanovo (4), Racovo, Kološňajovo i Kišovo (3), Kečkešovo (2) itd.

Ked u pitaňu serbski fameliji, ich najčastejši prezviska: Vidič, Vujkovič, Gačič, Milič, Petrič, Rakič, Racanovič... Uľici, u chtorich toti fameliji žiju (u najvekšim čišľe), noša nazvi po ich prezviskoch. Tak še i ňeška zna, že Žeľezňicka uľica to Vujkovičov šor, uľica Vuka Karadžiča Rakičov šor, uľica JUNA Petričov šor, a jest i Gačičov šor, Racanovičov itd. Inšak, najčislenša serbska famelija Gačičova: 40 chiži, a pameta še, že bulo i vecej (47).

U Bačincoch jest i kolo 10 ukrajinski fameliji: Gimbarovski, Krivošija, Sapun, Jablonski, Suchanica..., chtori še tu priseľeli posle Druhej švetovej vojni zoz Bosnej, potim jest Slovacoch (Balažovo...), a od 50-60 rokoch ta poteraz naseľelo še značne čislo novich žiteľoch zoz okoľiska Bjeľini, Ugľeviku, Doboju, Tuzli, Zvorniku... Voni sebe jak novu časc naseľeňa napraveli chiži kolo žeľezňickej staňici. Haba viseľencoch (90-rokoch) okreme zalapela prave totu zachodnu časc Srimu, takpovesc calu opštinu Šid, ta še i do Bačincoch priseľelo značne čislo novich žiteľoch (vibežencoch). Treba nahlašic, že u periodze vojenich zražeňoch ňebulo viseľovaňa žiteľoch zoz Bačincoch bulo chtorej nacionalnosci, jak še to slučovalo zos okolnima naseľeňami: Kukujevci, Gibarec...

CERKOVNI ŽIVOT BAČINCOCH

Virňiki u Bačincoch pripadaju dvom konfesijom: pravoslavnej i hrekokatoľickej. Pravoslavni Serbi išče 1733. roku buli u ramikoch šiďanskoho protoprezviteratu. Terašňu cerkvu zbudovali koncom 18. i počatkom 19. viku, odnosno od 1791. po 1805. roku, ked je i pošvecena sv. ocovi Mikolajovi. Ikonostas pravoslanej cerkvi pod zaščitu deržavi jak kulturni pamjatňik. Virezbarel ho Marko Konstantinovič, pozlacel Georgije Boaresko, a ikoni namaľoval Konstantin Pantelič.

Rusnaci u Bačincoch hrekokatoľiki, jak už povedzene, na počatku pripadali cerkovnej opštini u Šidze, a 1850. roku osnovana jich hrekokatoľicka parochija. Za peršoho administratora bačinskej parochiji, Heorhij Smičiklas tedišňi vicearchidijakon postavel 3. decembra 1851. roku Janka Saniča, keresturskoho svjaščeňika i učiteľa. Terašňa cerkva spravena 1905. roku i pošvecena sv. Apostolovi Lukovi. Každi rok še 31. oktobra otrimuje kirbaj na česc Svjatoho apostola evangelisti Luki, abo, jak bačinčaňe hutorja, na Lukača.

Ruska cerkva u Bačincoch

Cerkva pravena u čaše, ked svjaščeňik bačinskej cerkvi bul o. Marko Malić (1903-1918). Dzekujuci jomu i potrimovki bačinskich Rusnacoch, chtori ňesebično pomahali: praveli vaľki, pekli cehli na "cehľarňi" bľizko valalu, nošeli materijal - cerkva ňeška krašňe vipatra i zvonka i znuka. Dluhoka je 30 meteri, a širina 10 meteri. Turňa visoka 35 meteri, a u cerkvi postaveni ikonostas višňovej farbi. Parochijalni matrikuli še vodzi, tiž od 1851. roku. Od svjaščeňikoch bačinskej parochiji treba spomnuc Iliju Chraniloviča, Pavla Gvozdanoviča, Michajla Golubiča, Kirila Drohobeckocho, Michajla Hirjovatoho, Havrijila Dudaša, Josifa Meleňuka, Michajla Čerňaka, Kirila Besermiňa, Ďuru Fejsu, Michajla J. Hardija i terašňoho berkasovskoho parocha Michajla Režaka, chtori prichodzi na bohoslužeňe i do Bačincoch. Bačinčaňom obecane, že ňeodluha dostaňu svojoho panoca na parochiju.

Rusnaci u Bačincoch vše mali svoj temetov, ňedaľeko je od valalu, obok pri serbskomu. Na ňim, vipatra, pochovani ľem jeden hrekokatoľicki svjaščeňik. To o. Michajlo Čerňak (1889-1962), po pochodzeňu zoz Ukrajini, zoz paňimatku Juliju Čerňak, nar. Ramač u Ruskim Keresture. Na joho hrobe napisani toti stichi:

Ruski narod ščiro ľubel
vjedno zoz ňim Bohu služel.

Ruska žem mu bula mila,
preto scel da tu spočiva.

Povuj vitre z Ukrajini
na moju mohilu,
rozkaži mi bujne seňkij
pro moju rodinu!

PROSVITNI ŽIVOT VALALA

Serbska pravoslavna škola u Bačincoch datuje z počatku 19. viku a i Rusnaci zoz prichodom do toho mesta starali še o vichovaňu svojich dzecoch. Tak, spram Ľitopisu školi u Bačincoch, chtori še čuva u Muzeju Srima u Srimskej Mitrovici, Rusnaci už 1847. roku osnovali svoju rusku konfesijnu (virsku) školu i placeli učiteľa. Jak perši učiteľe spominaju še Janko Jakim, Janko Plančak, Michal Sivč i Luka Koľesar, potim Jovan Salonski (zoz Novoho Sadu), Janko Majcher, Mikola J. Naď, Jelka, Kiril i Ksenija Besermiňi šicki zoz Šidu, Marija Šarik i Cecilija Cap-Harhaji zoz Kocura, Marija Marča Rakič, nar. Kopčanski zoz Ďurďova, chtora cali robotni vik (35 roki) učela ruski dzeci u Bačincoch, a i teraz jak penzioner tu žije, potim Mikola M. Kočiš (1928-1973), poznati ruski lingvista, pisateľ i pedagog, chtori robel jak učiteľ u Bačincoch 1947. i 1948. roku, potim Leona Laboš i Boško Uroševič i dr.

Osnovna škola u Bačincoch

Odzeľeňa osnovnej školi u Bačincoch od 1 po 8 klasu zoz predškolsku vospitnu grupu (160 škoľare) robja u ramikoch OŠ "Jovan Veselinov Žarko" u Šidze. Terašňi sučasni budinok školi spraveni 1963. roku i jeden je z najkrasšich u tej časci Srimu. Do školi vše vjedno chodzeli i chodza i serbski i ruski dzeci. Ruskim škoľarom še u prešlosci otrimovalo hodzini ruskoho jazika; 30-tich rokoch to bula nastava u 1. i 2. klasi, posle Druhej švetovej vojni od 1-4 klasu, 60. rokoch še ruski jazik viučoval jak jazik družtvenoho štredku, a potim koncom 80. rokoch prišlo do pretarhnuca nastavi po ruski, nasampredz pre ňedostatok nastavnoho kadru.

Dzevedzešatich rokoch kolo obnovjovaňa nastavi ruskoho jazika, angažovalo še jedno čislo rodičoch u sotrudňictve zoz Družtvom za ruski jazik, literaturu i kulturu zoz Novoho Sadu i Irinku Papugovu, po pochodzeňu zoz Bačincoch, tedi predsidateľom Družtva. Tak še od 1994. roku orhanizuje fakultativne viučovaňe ruskoho jazika z elementami nacionalnej kulturi. Hodzini pestovaňa ruskoho jazika orhanizovali: Miroslav Buľčik zoz Šidu, Jasna Seman i Slavko Naď zoz Ruskoho Kerestura, a i terašňa nastavňica Zlatka Sivč Zdravič tiž po pochodzeňu zoz toho našoho ruskoho mesta. Vona istočašňe organizuje pestovaňe ruskoho jazika i u Šidze, Berkasove, Bikiču i Srimskej Mitrovici. Na hodzini ruskoho jazika chodza 10-12 škoľare, nasampredz ruskoho pochodzeňa, a tiž i dzeci zoz mišanich (rusko-serbskich) malženstvoch.

Učiteľka ruskoho jazika u Bačincoch Zlatka Sivč Zdravič na označovaňu ročňici Mikoli M. Kočiša.

U Bačinskej školi otrimane Perše stretnuce ruskich školoch (1994), osnovani dva literaturni sekciji "Mikola M. Kočiš" (1995) i "Boško Bata Uroševič" (1998), a pri školi robi i Sekcija Družtva za ruski jazik, literaturu i kulturu, chtora čišľi kolo 20 členoch i namaha še otrimovac programi (označic ročňici...), a angažovala še i na zberaňu kňižkoch za školsku biblioteku. Z nahodi označovaňa 150-ročňici Ruskej školi u Bačincoch (1847-1997) škola dostala na darunok kompjuter od Viveršnej radi AP Vojvodini.

KULTURNI ŽIVOT RUSNACOCH U BAČINCOCH

Už zoz snovaňom Ruskoho narodnoho prosvitnoho društva (RNPD), abo popularno volanej "Prosviti" u Novim Sadze 1919. roku, do peršoho Odboru RNPD vošli i dvome predstaviteľe Bačincoch: o. Kiril Drohobecki i Michal Papuga. Mesni odbor RNPD u Bačincoch osnovani pozňejše, 1932. roku. Joho predsidateľ od snovaňa po 1941. rok bul Jovhen Plančak. Inšak, bačinska "Prosvita" mala i svoj okremni budinok zos binu, prosto od cerkvi i parochiji. Medzitim, perši teatralni predstavi, abo takvolani "zabavi" davali še išče 20-30. rokoch u karčmi p. Ďuri Koľesara. Tak 1935. roku školski dzeci davali predstavu "Služňica ňedobre pripoveda", a mladež (legiňe i dzivki) "Zavračane blaho" Jurija Šerehija. Bavena i "Jeftajova dzivka" i druhi predstavi, a jak režisere angažovali še učiteľ Kiril Besermiňi, dzijak Miron Ňaradi, potim Michal Kovač (Čorbov) na harmuniki i druhi. Išče 1939. roku u Ruskim kalendare Michal Kovač, tedišňi sekretar RNPD pisal že še "Srimci vlapeli do roboti" i že treba pochvaľic robotu srimskich mestoch, medzi chtorima i Bačinci. Po Druhej švetovej vojni, už 22. decembra 1945. roku u valaľe osnovani Odbor "Ruskej matki", a ňeodluha potim formovane i KPD "Evgen Brevak", jak ruske i KPD "Sava Pisarevič", jak serbske.

Ked slovo o teatralnim živoce u Bačincoch, vec treba nadpomnuc, že zoz Bačincoch bul "Dragen Koľesar" (1929-1995), profesijni glumec Serbskoho narodnoho teatru u Novim Sadze i poznati teatralni ďijač, chtori svojo perši teatralni "roľi" - nastupi mal prave u karčmi svojoho ďida, Ďuri Koľesara, vjedno zos bačinskima amaterami: perše jak škoľar a posle i jak "pravi glumac" i režiser (postavel u Bačincoch Nušičovu "Analfabetu"), hral na primki, špival ruski narodni špivanki, bul humorista i vše porichtani za frantu i rozvešeľic še. Šteracetich i pejdzešatich rokoch popri muzičnej i taňečnej sekciji u Bačincoch aktivno robela i dramska sekcija. Bulo polno entuzijazmu. S pomocu režiseroch dzijaka Danila Papugi, učiteľkoch Mariji Rakič i Ceciliji Cap, potim bačinskich amateroch Petra Kečkeša i Janka Raca postaveni i vivedzeni toti predstavi: "Orače" Michala Kovača, čija tema i vjazana za život bačinskich ľudzoch, potim "Na švitaňu", "Chto ma pravo", "Zavračane blaho", "Jeftajova dzivka" itd. Predstavi še davalo ňeľem u Bačincoch, aľe i indzej u Srim i Bačkej.

RUSNACI ZOZ BAČINCOCH

Hoč Bačinci jak menši valal ňebul u možľivosci otrimac taki kontinuitet prosvitnoho i kulturnoho života, jak co bulo u našich druhich štredkoch, zaš ľem od Rusnacoch zoz toho mesta treba spomnuc ľudzoch, chtori zochabeli šľid času, u chtorim žili i robeli, a tiž načišľic i osobi, chtori po pochodzeňu zoz Bačincoch a chtori poznati širšej javnosci, a okreme medzi Rusnacami.

To nasampredz vredni bačinski parasti; dobri viňicare, ovocare, pčolare, kapustare ... Poznaju ich veľi po dobrej kapusti, kvalitetnim vinu, cukrovej cvikli. Daraz to bulo i po veľkim blace po drahoch, uľičkoch.., medzitim, 60-rokoch, ked viľati asfaltni drahi - blato takpovesc ňestalo, ta valal ma sučasni vipatrunok, široki i čisti uľici.

Od ruskich predňakoch zoz Bačincoch treba spomnuc nasampredz Janka Skubana, peršoho dopisovateľa novinoch "NEDIĽA" zoz Bačincoch, chtori vichodzeli u Budimpešti i čij redaktor bul Michajlo Vrabeľ. Janko Skuban spadal medzi najprosviščenšich valalskich ľudzoch u svojim kraju koncom 19. i na počatku 20. viku. Na osnovi drukovanich dopisoch vidno, že bul najporjadňejši i najplodňejši dopisovateľ "Nediľi", a provadzel i kulturni zbuvaňa pri Rusnacoch. Tak z nahodi vichodzeňa Kosteľnikovoho "Idilskoho venca" Z MOJOHO VALALA u "Nediľi", čislu 33. od junija 1904. roku napisal: "Ňedavno jeden zagrebski učeňik z Kerestura, po menu Gabor Kosteľnik Homzov, vidal jednu brošuru stichoch. Ja še tej brošuri barz zradoval..."

Zoz novšich časoch, od poznatich bačinčaňoch treba spomnuc: Jovhena Papugu, sudiju zoz Šidu, chtori jeden čas bul i predsidateľ Sudu u Šidze (stradal u transpotrnim ňeščescu 1966. roku), Dionizija Denčija Papugu, dluhoročnoho veterinara u Chrtkovcoch (žije u Horvatskej), potim prof. dr. Vladimira Kovača, naukovca (oblasc technologija vina) zoz Novoho Sadu, dr. Marticu Harhaji, nar. Stracenski, ľikara specijalistu zoz Novoho Sadu (robi u Begeču), Jaroslava Papugu, inžiňera elektrotechňiki (PTT) u Novim Sadze, Irinku Papuga, pedagoga i kulturnoho robotňika zoz Novoho Sadu, Nadu Adamovič, nar. Koľesar, nastavňika muziki u Srimskej Mitrovici, Kseniju Salamon, nar. Juhas, učiteľku zoz Šidu, Slavka Cupera, sudiju i advokata zoz Šidu, Slavka Zahorjanskoho, pisateľa i kompozitora tiž zoz Šidu itd.

Bačinskoho pochodzeňa i Martica Tamaš, nar. Papuga, novinar-dopisovateľ "Ruskoho slova" zoz Verbasu, a ňetreba zabuc i plejadu bačinskich dzijacoch: Petra, Danila i Jovhena Papugu, Michala Miža Kiš (Meďešovoho), jak i Janka Raca, a tiž i ruskich predňakoch: tarhovca Jovhena Timka (žije u Novim Sadze), parastoch z Papugovej fameliji: Janka st., Janka ml., Michala, Jakima, Emila, Jovgena, Mirona, Julina, Vladu... potim Andrija, Nestora, Vladu i Mirona (Mirča) Juhasovich, Nestora, Michala i Mirona Sivča (Vincriľovich), Jovgena, Vladu i Miža Kišovich (Meďešovich) itd.

Škoľare u Bačincoch (2001)

Že Bačinci takpovesc vše na dobrim hlasu, tverdzi i perši matematičar Juhoslaviji Zlatko Emeďi (po maceri Voľčko), bačinski škoľar osnovnej školi, teraz škoľar Gimnaziji "Sava Šumanovič" u Šidze, chtori jak talantovani matematičar i fizičar na zmahaňoch, jak u žemi tak i u inožemstve, prinoši najvisši pripoznaňa i medaľi. Gu talantovanim škoľarom učišľena i joho šestra Tamara Emeďi, teraz uspišni student elektrotechňiki u Novim Sadze.

Inšak, od privrednich objektoch u Bačincoch treba spomnuc Klaľňu "Big-Bul", chtora ostaňi 10-12 roki poscihuje zamerkovanu produkciju a tiž pomaha (sponzoruje) i veľi prosvitni i kulturni a okreme sportski aktivnosci. Zos potrimovku Klaľňi uspišňe isnuje Fodbalski klub OFK "Bačinci", za čijo baviska pošoreni sučasni sportski teren, dok bavjače še zmahaju na sportskich zmahaňoch jak mesnich, opštinskich, ta po najvisši fodbalski urovňi u Vojvodini i širše.

L I T E R A T U R A:
(O Bačincoch pisali)

1. Srem u prošlosti, Sremske novine, Sremska Mitrovica, 1981.
2. Mr. Radovan Ďurčić, BAČINCI, Opština Šid, Geografska monografija, Prirodno-matematicki fakultet u Novom Sadu, Novi Sad, 1984, str. 208-212.
3. Vasiľ Mudri, BAČINCI, rozsadňik poznatich osoboch, Ruske slovo č. 23-24, 15. junij 1995, Novi Sad, b. 23.
4. Irina Papuga, Istorija školi u Bačincoch, Švetlosc č.1 i 2, Ruske slovo, Novi Sad, 1989, b. 63-80, 259-276.
5. Irina J. Papuga, Osnovna skola u Bačincima, Selske i salašarske skole u Vojvodini, KUD "Piesa", Novi Sad, 1991, str. 242-250.
6. Irina J. Papuga, Aktivnosci "Prosviti" u Bačincoch, Ruski kalendar, Ruske slovo, Novi Sad, 1992, b. 53-63.
7. Irina J. Papuga, Školstvo u Bačincima, Šidina br. 4, Sid, 1998, str. 177-182.
8. Ďura Varha, JANKO SKUBAN, naš perši dopisovateľ "NEDIĽI", rukopis, 26. junij 1983. roku, Novi Sad.
9. Selske i salašarske crkve u Vojvodini, KUD "Piesa", Novi Sad, 1998, str. 551-557.
10. Letopis osnovne škole u Bačincima, Školska spomenica, Archiv Srema, Sremska Mitrovica, Fond: 327/1
11. Dr. Dušan Drľača