Vichodoslovenske
združeňe


činnojsc
ľ u d z e. f e n o m e n i. v a l a l i
kňihkupectva
kontakt + stanovi

Ruski Kerestur
N45°33' E19°25'
http://www.ruskikerestur.org
http://www.ruskikerestur.net

historicki mapki - 1782-85, 1865-66, 1981

Siniša Sopka o Keresture (2009-2010)

videjka o Keresture

poezia Havrijil Kosteľnik: Kerestur (1922)

poezia Ivan Meďeši: Jun na valaľe (2006)

fotki - keresturski muriki

_
ňefalšovani keresturski erb (sign kereszturiense)



Valal na Dolňopotiskej rovňiňe, u Vojvodiňe, pri zľive kanala (begeľa) Dunaj-Tisa-Dunaj a Maloho kanala. U 1740-ich bul ośidľeni kolonistami z okoľici Trebišova, co poňeś čuc.



Mapka Kerestura z r. 1782-85, z peršoho vojenskoho mapovaňa


Mapka Kerestura z r. 1865-66, z druhoho vojenskoho mapovaňa


Mapka Kerestura z r. 1981, z juhoslavskoho vojenskoho mapovaňa



... Že mi tu u Keresture išče živi, to ľem Boža dobra dzeka. A že naš jazik išče živi, to virojatňe ňe pre Havrijila Kosteľnika i jomu podobnich cerkovnich odrodoch, aľe pre živi duch mesta, zoz chtoroho vichodzi mocni kulturni pečac-štempeľ...

... Kerestur obstaval preto, že bul okruženi zos ňemeckima valalami i u širšim barz mišanim stredku. Toho teraz ňet. Dookola nas teraz Serbi, zoz chtorima ňe bohznajaki odnošeňa, a roboti ňet i ňebarz mož zarobic. Preto tota ista cerkva porušala viseľovanje do Kanadi. Od 90.-tich po teraz viseľelo še kolo 300 fameliji Rusnakoch, od čoho kolo 200 ľem z Kerestura. To šicko mladši ľudze s dzecmi. Popri toho tirva i migracija do Novoho Sadu na džabalebaroski robotočki u tej pseudokulturi a i hočjaki fakultet ked dachto zakonči, sigurno že še tu ňevraci, bo tu ňema robotu. Dzeci tich, co pošli do Novoho Sadu 70-tich i 80-tich medzi sobu bešeduju po serbski, spravuju še jak Serbi i politično i kulturno to Serbi - a ironija, že dumaju, že su ukrajinskoho pochodzeňa. U Kocure tiž mladši Rusnaci medzi sobu po serbski bešeduju. Na popisu 1961. Kerestur mal 6700 žiteľoch 98% Rusnakoch; 2002. mal 4600 Rusnakoch i 400 Serboch. Toho školskoho roku še do školi napisalo 38 dzeci do peršej klasi, od čoho 7 Serbi i 4 Cigaňe. Išče generacija 1984 čisľela 128 dzeci (co pametam, bo im moja generacija dzeľela pionirski chustočki)...

... u Keresture vše hrali šicki poznati grupi zoz Juhoslaviji, to ňigda poteraz ňebul valal u dajakim perifernim zaostatim smislu, prave naspak, i prave preto u ňim obstavala naša bešeda, naš mentalitet...

... mame sigurno veľo vecej dobroho panku mi tu u Keresture, jagod co ho jest u calej Slovackej i Českej vjedno...

... Šicki keresturci, co su ňe calkom talibaňe, sami na svojich avtoch tam chodzeli še vičudovjovac, že "paľe, čudo, voni bešeduju jagod mi!". To za nas tedi bula turistična atrakcija - bez turističnej atrakciji. Znam jednoho, co ho sceli bic u valaľe Bohdanovce. Pitali še mu odkadz je, hvari: - Z Kerestura - a bul tam jeden zoz Zemplinskej Ťeplici, ta hvari, že: - Ti ňe z Kerestura bo ja z Kerestura a ňepoznam ce. - No že je zoz Kerestura u Juhoslaviji. - To ňe pravda, ňecigaň, ňet Kerestur u Juhoslaviji...

... Kerestur najkrašši v ľece a najvecej i jest co vidzic prez ľeto. Koňec jula maš tot Vodovafest, co še skorej jednostavno volalo "fešta na bazenu" i to ci ceplo preporučujem...

Z pismoch Siniši Sopki z r. 2009-10




Moj valal Ruski Kerestur - špiva Michajlo Boďaňec


Šmeli keresturec Slavko Pap


Gazdiňi Keresturski


Ruska chiža - 1. časc


Ruska chiža - 2. časc


Ruska chiža - 3. časc


aňďa Haňa - Našo stari še zdohaduju


diskoklub Amadeus



Kerestur
Havrijil Kosteľnik
1922
(e z r i - tiśice, d a - bi, k i r b a j - odpust)

Staňce-ľe! Či ňečujece?
Idze boži hlas po švece,
po rovňini šircom ľeci,
dze doľeci, žem tam šveci,
jak da s ňim sam Hospoď idze -
chto da mu še ňepokloňi?
...Či už znace? Rozumice?
- Dzvoňa keresturski dzvoni!

Dvacec ezri ruski šerca
dzečňe plaču i trepeca,
ked tot svjati hlas počuju -
jak holubi, tak zľetuju
jomu voči... i šeptaju:
"Braca, šestri! mi už s vami!
už u švece sce ňe sami!"
Dvacec ezri tak vitaju
hlas tot, - zabuc ho ňehodni,
hoč ich dze zaňeše žice!
... Či už znace? Rozumice?
- Dzvoňa keresturski dzvoni!

Paťce tamaľ!... Či vidzice?
na žem jak da chmara šedla,
pa gu ňebu dzviha ruku:
žebi s ňim še ňerozvedla -
to otamaľ hlas tot idze!
preto von i hlaši zluku
žemi s ňebom... Pošvečice:
Mir von hlaši, a ňe burju!
... Či už znace? Rozumice?
- Vidno kerestusku turňu!

Taka u tej turňi sila:
Dvacec ezri ruski šerca
dzečňe plaču i trepeca,
gu tej turňi ponahľaju,
ked ju zbača... i šeptaju:
"Mamo naša! mamo mila!
mi už doma - ňe u švece!
Tu nam koreň na tim mesce:
tu Kerestur - ruska slava!
Dvacec ezrom mac i hlava!
Keresturu! Keresturu! - - -"
Paťce tamaľ!... Či vidzice?
Či už znace? Rozumice?
- Vidno kerestusku turňu!

Či sce buli na kirbaju,
ked še ľudze pozberaju
zoz valaloch dookola,
da še vjedno Bohu modľa?
Cali švet vi prejsc možece,
aľe ňigdze ňenajdzece
kirbaj, jak co keresturski -
najslavňejši kirbaj ruski!

I zoz Bačkej i zoz Srimu
jak na vašar koči idu -
Dze idu? - Do Kerestura!
Otvorena tu kapura,
čeka tu še na rodzinu:
"Ked ňe toti, hevti pridu!"
Aľe hoscoch polno budze -
chtore macer da zabudze?
Jak še špiva tu i plače!
Jak še ceši, bešeduje!
Dze na švece išče tak še
špiva, plače i raduje?
Šak Kerestur - ruska slava!
Dvacec ezrom mac i hlava!
Dzeci svojo rozsipani
von pod svojo kridla zbera -
u daľekej cudzej strani
von Rusnacom dom i vera!



Jun na valaľe
Ivan Meďeši "Šuker"
14. 11. 2006.

Dzeci še beru.
Žedľarja.
Pečinki preju.
Diždž jedina radosc.
Robi še u duševno prepadnutich
gazdoch remesla, kotri
prepadaju,
za placu, kotra prepasc.
Žem rodzi ľem bohatim.
Bida osudzena na ňebohaceňe.
Sobotu do disku.
Pijatok še vecej ňeidze ňigdze.
Cica še sladki limun z dna suchoho pohara.
Rano še vadzi i pokradzme jojči
izolovani narod
u izolovanim narodze
u izolovanej žemi,
dinosaurusi mali kometu
a mi kompasm kotri nas tadzi naved.



keresturki muriki