Naša šaľena rodzina
Intervijum vedze Ana Rimar, IV. klasa Gimnaziji "Isidora Sekulić" Novi Sad
MAK 3/2010 "Ruske Slovo" Novi Sad, str. 16-17.

Veľim už poznati keresturski bend "Crazy Cousins", bo okrem nastupoch u svojim valaľe na Dňovki i Vodova fest hrali i u Kuli, Laliťu, Selenči, Novim Sadze. A prešloho roku še dobre ukazali na Medzinarodnim festivalu "Lemkovska vatra" u Poľskej. Za sobu maju zňati tri demo pisňi, chtori vidati na kompakt disk kompilaciji MAK Demoni, i album "Punk-rock sifon_i_ja", chtori tiž vidati u ramikoch časopisa MAK.

Ňeškajša postava bendu: DorijanČizmar (solo gitara/vodzaci vokal), Andrej Simunovič (bugni), Alexej Makaji Maxo (basgitara/provadzaci vokal) i Ivan Simunovič (ritem gitara). Tota Šaľena rodzina specialno za MAK dala intervju u kotrim učastvovali pokus šicki členi bendu:

MAK: Jak sce osnovali bend, t. j. jak sce prišli na totu ideju?

CC: Na jednim rodzenim dňu še pozberala naša rodzina, ta sme u jednej chviľki počali hrac na gitari... Šicki sme sluchali istu fajtu muziki, ta nam prišlo na rozum, že bi sme mohli osnovac bend.

MAK: Jak vipatral vaš počatok?

CC: Na počatku bulo čežko, ňe šicki sme znali hrac, ta to aňi ňe calkom dobre zvučalo, aľe jak čas prechodzel, vše nam ľepše išlo i jakošik sme še zloželi. Ňe že teraz daco zvučime, aľe še trudzime.

MAK: Chto vas "pokrescel", odnosno chto bendu dal take meno?

CC: S ohľadom, že sme u grupi šicki rodzina, nadumali sme še navolac "Crazy Cousins", odnosno Šaľena rodzina.

MAK: Dze nachodzice mesto za vežbaňe?

CC: U hlavnim po šopoch, napuščenich lokaloch i skladziskoch za metli.

MAK: Jaka muzika bula na počatku, jaka je teraz, či jest premenki?

CC Na počatku sme hrali hard-rok i pank-rok, aľe hard-rok jakošik ostal za nami i teraz hrajeme pank-rok.

MAK: Jake čuvstvo bulo posle otrimanej peršej "svirki"? Kedi i dze to bulo?

CC: Na Dňovki 2006. roku. Ked sme višli na binu, mali sme veľku tremu, aľe dzeška na polovki pisňi sme še opuščeli, bo sme obačeli, že še publiki pači naša muzika i že nas prilapela. Posle nastupu dostali sme pozitivni komentari, ta nam to dalo naďiji, žebi sme predluželi daľej. Tedi, ked sme perši raz nastupeli pred publiku, odhrali sme našu peršu pisňu - "Kanada".

MAK: Co vam inspiracija za pisňi?

CC: Uhlavnim dožica vjazani za každodňovi život.

MAK: Maxo, jak ši še uklopel, poneže ši ňe od počatku z ňima u bendu?

CC: Z počatku mi bulo čudne, bo som ňigda skorej ňehral na bas gitari, a vec som še uklopel i zadovoľni som s bendom.

MAK: Jake bulo čuvstvo, ked sce buli povolani do Poľskej na festival "Lemkovska vatra"?

CC: Perše sme ňemohli veric, že prave mi povolani na take daco, a vec sme to pochopeli ozbiľno i takoj počali uparto vežbac, bo to ňe každodňova nahoda hrac u inožemstve.

MAK: Jaki upečatki nošice otamadz?

CC: Buli sme barz ňespodzivani, že bulo vecej jak tisjač patračoch. Šicki skakali, atmosfera bula vesela, a posle "svirki" bulo až i nam veselo. Poľaci maju barz dobri piva.

MAK: Chto vas najbaržej potrimuje?

CC: Nasampredz Kole, chtoroho ozda šicki poznaju i našo virni chuligaňe (našo pajtaše), aľe i šicka naša rodzina.

MAK: Jest dachto, komu bi sce z tej nahodi okreme podzekovali?

CC: Dzvonovi za ščiri i dobronamirni soviti i Maxovi (ocovi) za lokal.

MAK: I za koňec, jaki mace plani za daľej?

CC: Ľubeli bi sme zňac išče jeden album i otrimac co vecej uspišni "svirki" chtori budzeme dluho pametac.