Sušinki
Zdroj: Hlas Rektuma #5, 29. 01. 2000, Ruski Kerestur, str. 9
(e k r a n = obrazovka; ž v e r a t k o = džveritko)

Ked še zobudzel rano, instinktivno zoz nosa viňal dobri falat zasušenoho smargľu, t.j. sušinku ňezvičajnich proporcijoch. Zaštudiral še nad ňu i šuľkal ju u paľcoch.
– Interesantne. – hvarel sam sebe i zos veľku schopnoscu ju vištreľel na ekran televizora. Vona še zaľipela gu išče das 20, co vekšim, co menšim sušinkom, chtori tiž prešli podobni tretman i stali zaľipeni na ekranu televizora. Ostal ľežac na posceľi i patrel do povali. Do chiži vošla joho mac preštrec šmati na pec. Prescerajuci ich obačela, že co jest na ekraňe.
– Dobre, Dzvono, keľoraz som ci hvarela, žebiš ňeľipal sušinki na ekran. Naisce ši jak dzeci.
– Hat, evo... – prežubrotal Dzvono.
Mac pozberala sušinki do harsci, višla zoz chiži i pokradzme ich zaľipela na žveratko do kuchňi, dze bulo naľipano polno taki sušinki, co z joho, co z jej nosa.
– Naj džobu oči tim, co še ňerozumja do života. – podumala u sebe.

Bida
Zdroj: S. V i n a j i : Smageľs - odňalo še od kontroli (interviju s Kolbim), antologija ňeisnujucej ruskej underground literaturi /4. časc. MAK 2/2006 "Ruske slovo" Novi Sad, str. 10.

Furtom furt
Zdroj: S. V i n a j i : Smageľs - odňalo še od kontroli (interviju s Kolbim), antologija ňeisnujucej ruskej underground literaturi /4. časc. MAK 2/2006 "Ruske slovo" Novi Sad, str. 10.
(k a l d e r m a = asfaltka)

Haba u literaturi. Kabare - Prekosna poezija
Slavko Vinaji
Zdroj: MAK 4/2010 "Ruske slovo" Novi Sad, str. 18-20.

Zdravo škoľariki, gimnazijalci i studenti. Poneže som nagural išče ľem 34 ročki (a ňič ňezmudrel), ta sebe davam za pravo išče das jeden rok gňavic vas s pisaňami svojima. O čim? Pitace še vi, a ja vam na tot zavod i odhadňem: o poeziji. Uf... toti, co o tim ňedzbaju, virojatňe obraceli bok i čitaju daco inše, a vi, co sce še lapeli na kvačku, e vi obrali bostan! O jakej poeziji nam tot bači budze baľezgac zaš, prepripovedovac teoriji literaturi, co učel na faxu?.. Ňe, ňe... z tej nahodi vam roztolkujem o poeziji, chtora še tvorela u periodze od 1990. po 2000. rok.
Od takvolanich staršich avtoroch "Ruske slovo" u tim periodze objavelo: 1990. - "Zlatna chmara" Julijana Tamaša i "Osobne ňebo" Zvonimira Ňaradija, 1991. - "Putovaňe na Juh" Ďuru Papharhaja, "Čuvstvo za čas" Ďuru Hardija i "Nad rozpjacom nahnuta" Mariji Jakim. 1995 - "U rosi koščak son" Ďuru Papharhaja, 1997. - "Odňati od stupi" Silvestera D. Makaja i 1999. - "Ňedzeľovi poludzenok" Vladimira Kočiša. Od mladich avtoroch, okrem Ďuru Hardija, ňeobjaveni ňichto!

PREKOSNA LITERATURA

Takoj na počatku naj rozjašňim vam ja, mlade mojo panstvo, že vekšina pisaňa, co še tvorela pri mladich u tim periodze, pisana u Centru šveta, a znaju šicki, že to Ruski Kerestur; chto ma inšake dumaňe ňema pravo i pre zlobni pričini vikruca pravdu i jak takoho še ho... No, o tim, co budze u budučnosci i o mojich prorockich snoch, z dajednej druhej nahodi... Bizovno še vi pitace, že čom prave tam pisaňe mladich bulo najmasovňejše i najproduktivňejše? A ja vam i na toto dam jedini pravdivi i, jak mu spada, odvit: čom čomka ňema ucha? Uchuchuchuchuuu, a som vam zapražel! No, budzme ozbiľni, naisce veľka vekšina literaturnich tvoroch mladich tvorena u pristolňici pre vecej pričini. U našim najčistejšim i najvekšim ruskim mesce, jak co znace, jest Gimnazija po ruski. Do ňej na školovaňe u tim periodze rodiči upisovali svojo dzeciska pre vecej pričini: pretože je jedina naša ruska, pre krizu, chtora še rozbovčovala, pre vojnu, aľe i pre kvalitet, co še u ňej, merane u znaňu, dostava. No, popri Keresturcoch u ňej vše bulo i dakus Kocurcoch, Novosadistoch, Ďurďovčaňoch, Verbaščaňoch, ta škoľarikoch zoz Mikloševcoch, Petrovcoch i Vukovaru, a od 1991. roku i našich bratoch z vichodnej Slovackej.
E, šicki toti dzeci na hromadi, poneže še upoznali s radoscami i sladoscami našoho najkrasšoho i najrozvitšoho mesta, popri porivu za učeňom počinali dostavac i porivi za sexom, drogu i alkoholom, a dzepojedni i porivi za pisaňom; pravda, bulo tam všeľijačini - od vično ňeščešľivich Kocuricoch i Ďurďovčankoch, co trošeli paperi i penkala vipisujuci jak im čežko, bo ich jakiš šuhaj ňesce, ta po podli kopiji Čarlsa Bukovskoho i Toma Vejtsa, co už pisali chlapci, ňibi buntovňiki, cugere i kvazi intelektualci. Popri tich literaturnich baľezgačoch u Keresture i nova haba za sobu pisani šľidi zochabjala. Holobradi pankere i metalci višmejovali u špi vankoch i pisňoch tedišňi časi i ľudzoch, a to še čitac mohlo po fanzinoch, abo sluchac na poetskich stretnucoch, organizovanich u centru centra, u parku, pred restoranom. Prekosna poezija, ked že še to jak poezija navolac može...
E, popri toho šickoho tu i tam še našol dzepojeden čeľedňik i čeľedňica, co napisali i daco, co možeme navolac poezija, proza i poezija u prozi. Toto, co malo dajaku vrednosc, po teoriji literaturi, abo ňe po ňej, po teraz už uhlavnim objavene: "Triologija" - Vinajovo, Ribovičovo i Meďešovo tvori, "Dzevec ribi" - dze zastupeni Larisa Onodi, Zlatka Čizmar, Nataša Rehak, Tamara Chrin, Asja Papuga, Karolina Džudžar, Daniela Tamaš, Saňa Poldruhi i Taňa Boďaňec, potim kňižka generala Boha u penziji Horňak Mirka Koľenka, pod nazvu "Chto ostatňi čači" i, všeľijak, kňižočka pod nazvu "Frame", dze mame tvorčosc Mirona Džuňu Frojda, Sašu Meďeša Gansa, Sinišu Sopku, Miroslava Zadrepka, Zlatka Hrubeňu Treňu, Vaňi Dula, Vladimira Edelinskija, Taťani Kolesarovej, Marka Markoviča, Sašu Paľenkaša i Hanči Marči Rehak, ta o istich na tot zavod ňebudzem, prečitace sami panstvo mojo, ňebudzce podľaci, u MAKovich predchodnich vidaňoch.

KOLBI

Aľe vam povem slovo ľebo dva o čeľedňikoch, co išče vše ňeobjaveni, a po mojim skromnim dumaňu mali bi buc. Naj prejdzem na stvar Oleg Kolbas Kolbi (ňe dochtor aľe tot, co do Kanadi kidnul) svojo literaturni ďila počal zaznačovac, jak i joho pajtaše, členi benda The Smargeľs i grupi Yuck Fou, u 1991. roku; nasampredz pisal texti za bend, u chtorim bul basista keľo i ja špivač, Siniša Sopka gitarista a Dejan Ruskovski bubňar. Popri tim Oleg počal pisac i pisňi ňe za bend. Nia vam harsc, a ja vec dakus pofilozofiram o ňich:

Z počatku pisaňa svojoho a i dluhši čas potim Kolbas še ňemoh otarhnuc od rimi standardnej tipa ab ab, ľebo tipa abba jak i obovjaznej poenti u pisňi, do chtorej prichodzel prejg satiri i humoru voobšče, najbaržej prejg takvolanoho montipajtonovskoho ľebo britiš, jak i keresturskoho, chtori, jak i hore navedzeni, ma odredzeni specifičnosci, chtori ľudze ňe zoz Kerestura čežko rozumja. Vekša literaturna vrednosc Olega Kolbasa vidľiva u joho poeziji u prozi u chtorej materiju i fakti zoz stvarnosci vozdzvihuje na uroveň univerzalnoho poručeňa zos rozličnima stupňami samoho preobražovaňa tej istej stvarnosci, dze buduje prešvečľivi i avtentični šveti imaginaciji na ňepovtorľivi i individualizovani sposob:

Mitra zľecel na murik i počal okrucac hlavu kolo svojej osi za 360 stupňi, s ruku še lapel za nos, ta mu še i ruka okrucala a s ruku i cale celo na muriku. Stara baba Kristina to vidzela, odbehla po Plančačku, ta našvidko odrubali jadlovec, chtori spadnul na Mitru i zabil ho. Spod Mitri še viľahli mali lebedi i pošli žic do doľini, s tim, že doľini vecej ňebulo, bo ju Slavče prekopal i spravel z ňej krasni ribalov. Ostatok znace.

Mikrokosmos Ruskoho Kerestura tiž jedna z charakteristikoch literaturnej tvorčosci Olega Kolbasa, co vidno u pisňi "Dluha draha", dze Kolbas, hoč na podšmichujuci sposob, skoro jak pravi ruralista, ošpivjuje valal jak mesto, dze še poeta čuvstvuje bezpečno, dze mu skloňisko i ratunok:

No, ma von i viľeti po Novim Sadze, dze studiral, a i vojvoďanski prostor jak calosc mu u realizovaňu svojich švetoch daval osnovu, sirovinu:

Keľo pametam, Kolbas za sobu ma s ruku napisani das tri rokovňiki literaturnej tvorčosci, co poeziji, co prozi; daco od toho mu objavene u fanzinu "Hlas rektuma", daco u časopisu MAK i u "Ruskim Slove". Bul učasňik poetskich karavanoch z konca dzevedzešatich a svojo tvori čital na vecej dňovkoch i podobnich "igrankoch".
Joho literatura kvalitetna i zaslužuje buc zaznačena u vidu išče jednoho MAKofffff vidaňa.

Nazdrave!

P.S. Šicki navedzeni avtore od 1990. po 2000. rok spatrani jak ňeozbiľni, chrobačni, ňedorosnuti i častejše su brudzeni i oserani na bokoch "Ruskoho Slova", jak co im še ňedavalo nahodu objavic bulo-co z jich tvorčosci u "literaturnim korove". A žebi še im vidalo kňižku u vidavateľnej "Ruskoho Slova", i dzeň ňeška navedzeni avtore možu ľem šňic.