Chto ostatňi Čači
Ivan Meďeši "Šuker"
Recenzija. Zdroj: blog www.makmagazine.rs
Kňižka na: MAKoff5 - Mirko Horňak Kole: Chto ostatňi čači. Novi Sad 2008.

Posle rokoch i rokoch čekaňa, zberaňa prachu i posle veľočislenich atakoch "zuba času", posle Pindara, Sofokleja, Prusta, posle Šilerovich estetskich "teoretisaňoch" i definovaňoch estetskich kategorijoch, posle Rozenkrajcovej teoriji "estetiki bridkoho", posle industrijno-techňičnich revolucijoch, revolucijoch švetovej literaturi i voobšče nauki o estetiki, švet dostava coška doteraz ňevidzene, ňenahradzovane, a všeľijak až barz potrebne. Mirko Horňak - aka Kole, aka (2) - Komšo koňečno posle šickich burjoch i bitkoch i vojnoch, co vodzel, koňečno dostava kňižku svojich infantilnich poetskich degutantnich amalgamoch.

PROCIV ESTABLIŠMENTA

Kole od dzevedzešatich rokoch vše u dajakej formi na "sceni" medzi mladima, von pisal na jeden jednostavni sposob o valalskim idiotizme (tvor "Turbo Mižo"), o mutiraňu vrednoscoch, o ňezasluženim bohatstve debiloch, o vlasci debiloch, o avtoritetu valalskich debiloch (tvor "Reakcionerski moci Ruskoho Kerestura"), o prepasci normalnich inicijativoch u živoce, o valalskich babuzgeroch i jich kosmosoch (tvor "Pijac news"), o valalskich dzivkoch (tvor "Leona Drotarova - Miss Šveta"), o alkoholizme luzeroch, co še u calim tim chaosu calkom ňepoznachodzeli, potraceli i ňigda še na šini, jak i sam avtor, ňevraceli (tvor "Odiseja 94 Solodrinker").

Viznačni aspekt Mirkovoho, co tvoriteľnoho, co životnoho praxisa - to vitirvala borba prociv establišmenta. Jak prociv lokalnoho ruskoho establišmenta, tak i prociv serbskoho, odnosno juhoslavjanskoho (tvor "Serem po statku"). Mirkovo tvori uhlavnim še zasnovjuju na rucaňu rimoch, najčastejše "ab ab", a dzekedi i "aa bb", takže šicko toto mož pochopic jak dajaku formu hip-hopovaňa i Mirka, bez rezervi, mož prehlašic za take coška jak keresturskoho Čak D-a, Metod mena, Bi rila u jednim celu, ked i ňe meňej.

HIP-HOPER I DILAN

Medzitim, okrem hip-hop foroch, Mirko koketira i zos jednu Bob Dilanovsku poetiku, co kotra pokus zdohaduje "Ballad of Hollis Brown", jak co to pri joho herojovi pod menom "Jakov Naďmiška", dodajme tu išče pisňi "Prešlosc pred nami" abo "Ňežeň še, Mižu!", dze še reflektuje i najvisši kvalitet Mirkovej tvorčosci. Hoč u principe zložime še tu šicki, Mirko Horňak Kole co god vištreľi zoz svojoho tvorčoho pirka, to avtomatski postava literaturna klasika, ked i ňe meňej…

Rozliki medzi ňeškajšim časom i časom, ked Kolejova kňižka napisana - veľki. Prave preto kňižka ňebudze mac taku značnosc za ňeškajšu mladež, jak co to mala dzevedzešatich rokoch. Preco? Tedi bul period, ked isnovala jedna ultra-monotonosc, jak u serbskich, tak i u ruskich medijoch. A mediji ci, naj ňedlužim o jich upľive, oči do šveta i realnosci. U realnosci isnovala jedna čežka kriza, kotru dakomu, chto to ňedožil, ňeška čežko predstavic: bezpeňežnosc, poňižovaňe običnoho človeka i rucaňe ho na koľena, do bezvichodnosci, chudobi, same egzistencijalne pitaňe privedzene do pitaňa i to na medijoch prikazovane jak upľiv jakišik "visšich siloch", co še na nas pre "našu superiornosc" nahňivali, dok še na ruskich medijoch tancovalo, recitovalo pisňočki o radosci, brazdi, kosidbi, o pradkoch, služkovaňu, abo o kojdzejakich abstraktnich postmenstrualnich mentalnich onanisaňoch, co ňemali vjazi zos tim, co še slučuje. S jednim slovom, tedi postojala vekša potreba za takim dačim.

HLAS REKTUMA

Mirko Hrňak Kole i Oleg Kolbas Kolbi tedi, u tich "cmich časoch", vidavaju "Hlas Rektuma", dze konstantno vichodza tvori, kotri oblapeni u tej kňižočki, i mladež do ostatňoho čisla rozgrabuje totu novinku. Boki toho fanzina buli poľipeni na kabini didžeja u disku u Ruskim Keresture i po daskeľo hodzini bulo ľudzoch, co tam stali i čitali, co piše u novim "Rektume". Teraz rozdumajce, či še dakedi daco na ruskim jaziku tak čitalo? Co bi bulo, ked bi na tej kabini stali hevti poabstrakceni prehaňački, brazdovaňa i žitovaňa (i to od ľudzoch, co často vjazu vjazovsku s valalom ňemali)? Ňebulo bi ňič.

Kvalitet tej zbirki, ruku na šerco, na dajednim mesce slabši, na dajednim kus ľepši, aľe čitajuci Kolejovo tvori od staršich gu novšim (chronologija ňenaznačena u kňižki), obači še konstantne porosnuce u kvalitetu i do konca, ostatňi napisani tvori maju naspravdi jednu literaturnu čežinu i avtor, nažaľ, prave tedi i dzvihnul ruki od šickoho i prestal pisac. Tak dzvihli ruki i prestali pisac cala tedišňa generacija keresturskich intelektualnich entuzijastoch - Kolbi, Sopka, Zdix, Treňo-Henk i druhi - i tota pripovedka zakončena. Nova išče ňepočala i čežko, že še ista dakedi povtori. Zbirku, jednostavno, trebalo vidac skorej, ľem napevno ňebulo dinarka za taki "experimenti" i co god bi to malo značic i ľudze prestali pisac i hromadzic tvori po fijovkoch.

VITERŇAKI

Prave tedi napravena jedna distanca medzi starima i mladima tvoriteľami, medzi tim, co postojalo, i medzi dačim novim, inšakim, experimentalnim i alternativnim naspravdi, poneže ňeška, keľo vidzim, epitet alternativi sebe pripisuje každi klokan. Distanca medzi genaracijami še možebuc pomali riši, aľe robic daco nove, inšake od postojacoho difolta, šemoch i smakoch, to jedno mečovaňe zos viterňakami i tirva potamaľ, pokľa dajeden avtor,najivni, šaľeni, hlupi, abo chtozna už jaki - prosto ňeodustaňe.

30
Z festivalu Dňovka č. 8, rok 2005, Ruski Kerestur
(o v o d a = školka; z a = pre; v a j n a g a = povaľač; s o v i s c = sumeňe)