Nove Orachovo
prof. Stevan Kovač (Kovacz Sztevan)
Vivodi zoz fachovej vihľedovackej roboti, 1981, prezentovane na Peršim okruhlim stoľe o kulturnim i prosvitnim živoce i demografijnich obstavinoch u Novim Orachove chtori 12. decembra 2003. roku organizovali Družtvo za ruski jazik, literaturu i kulturu i Podružňica Družtva u Novim Orachove, u ramikoch manifestaciji "Dňi Mikoli M. Kočiša i Ferenca Fehera" u Osnovnej školi "11 oktober" u Novim Orachove. Zoz serbskoho preložela: Natalija Ramač, na www.rusnaci.org/Vojvodina priloh poslala Irinka Papugova.

GEOHRAFSKI ASPEKTI

Nove Orachovo osnovane na počatku XX. viku. Jak područe rozrucanich salašoch od 1702. roku pripadalo Senti. Posle Druhej švetovej vojni prijediňene je Bačkej Topoľi. Meno - nazvu mesta Nove Orachovo še chasnuje od 1948. roku.

Nove Orachovo še prescera na centralnej časci visokorovňini Telečka. Vono prosekovo na 110 meteri nadmorskej visoti. Naseľeňe zabera poverchnosc 59,34 kvadratni kilometri. Zaznačene čislo žiteľoch 2307. To znači že na 1 kvadratni kilometer jest 28 žiteľoch.

Vostočno od Novoho Orachova čeče rika Čik. Jej žridlo u Maďarskej ňedaľeko od hraňici. Cek Čika zakončuje še pri Bačkim Petrovim Selu dze še uľiva do Tisi. Vkupna dlužina rički 100 kilometri. Od toho u Maďarskej 10 km a u našej žemi joho ceku pripada 90 km. Hľibina 3-5 meteri a širina daskeľo meteri.

Studňi u dvoroch obiscoch hľiboki 10-12 meteri. Ňedavno Mesna zajedňica obezpečela vertaňe hľiboko od 70-100 meteri. Toti studňi jak javni studňi zoz čopom služa za šickich hraždanoch po uľici.

Podatki od meranich prosekovich temperaturoch Novoho Orachova to:
- ročna prosekova temperatura vinoši 10,7 stupňi Celzijusa;
- u januare najžimňejše, prosekova temperatura vinoši - 1,4 stupňi C;
- u juliju najcepľejše i temperatura prosekovo vinoši 21 stupeň C;

Padaňa u Novim Orachove:
- 1969. roku vinošeli 734,8 mm;
- 1971. roku tot merani podatok vinoši 452,9 mm;

U ramikoch agrara produkcija u Novim Orachove bazuje še na žitu, kukurici i slunečňiku. Od životiňoch, kotri predňača u priplodu to ovci, šviňi i rohati statok.

ŽITEĽSTVO NOVOHO ORACHOVA

Žiteľstvo še spram čisla takpovesc ňeprerivno zmenšuje. Toto ukazuju i čisla:
1948 - 3119
1953 - 2859
1961 - 2970
1971 - 2676
1981 - 2307

Nove Orachovo napuščuju uhlavnim mladi. Odchodza z vekšej časci do horodoch, kotri tu ňedaľeko, do Bačkej Topoľi, Senti, Subotici.

Rok	1948	1953	1961	1971	1981
Čislo žiteľoch	3119	2859	2970	2676	2307
Čislo famelijoch	779	819	905	846	830
Stredňe členoch u fameliji	4,00	3,49	3,28	3,16	2,78

NASEĽOVAŇE TOHO PODRUČA

U XVII. i XIX. viku svojo salaši napraveli Maďare zoz Senti.
Posle 1918. roku scihli i priseľenci zoz Liki i Hercegovini.
13. maja 1946. roku kolonizovani 360 fameliji ruskej nacionalnosci. Od ňich ňeška žiju ľem 96 fameliji, bo še druhi vraceli odkadz i prišli, do ruskoho Kerestura, ľebo še odseľeli do Kuli, Verbasu itd.

Statistični podatki žiteľstva

Rok	1953	1971	1981	% za r. 1981
Maďare	2236	2204	1842	79,84
Rusnaci	491	306	264	11,44
Horvati	14	19	56	2,44
Serbi	107	132	61	2,64
Druhi	8	15	84	3,64
Vjedno	2859	2676	2307	100,00

ŠKOLSKA PRIHOTOVKA ŽITEĽOCH NOVOHO ORACHOVA

Osnovka vkupne žiteľstvo:
- analfabeta 5,8%
- štiri klasi osnovnej školi 62,0%
- podpolno zakončena osnovna škola 26,0%
- zoz visšu i visoku školsku prihotovku 6,2%

EKONOMSKI PITAŇA

Žiteľe Novoho Orachova uhlavnim zemľeďilci. Zos poľoprivredu še samostojno zaňima 681 famelija. U mesnej zadrugi i u mesnich i Bačko Topoľskich firmoch i industriji zaňati členi zoz 249 famelijoch. 1981. roku u Novim Orachove 151 gazdovstvo malo traktor a bulo i 13 kombajni.

POĽOPRIVREDA

Žiteľe Novoho Orachova zaňimaju še zoz ovčarstvom, hovedarstvom i šviňarstvom, odnosno zoz produkciju žitarkoch, cukrovej cvikli, slunečňiku i kukurici.

TRANSPORT

Nove Orachovo ňema žeľezňicu. Putňicki transport še odviva na avtobusoch. Putňiki možu každodňovo putovac zoz Novoho Orachova do Bačkej Topoľi, Novoho Sadu, Kuli, Somboru, Senti, Kikindi, Čantaviru, Subotici, Horgošu, zoz možľivoscu odchodu do Segedinu ( Maďarska), Temišvaru (Rumunija), Osijek (Horvatska).

Dňovo na robotu zvonka Novoho Orachova putuju 300 osobi, skorej šickoho do Bačkej Topoľi, Subotici itd.

RIŽNI DRUŽTVENI PITAŇA

1946. roku otvorena pošta, tedi Nove Orachovo dostalo 2 telefonski liniji zoz 30 prikľučkami (predplatňikoch);

1970. roku otvorena samoposluha. Okrem toho jest išče tri predavaľňi. U targovini robja 11 osobi;

Od 1970. roku u štred valala bula jedna z nadom prikrita chiža "Čarda" jedini pohosciteľni objekt. Tedi na tim mesce vibudovani moderni motel "Rona"; Teraz postoja išče tri pohosciteľni objekti - karčmi.

1977. roku vihlasani mesni samodoprinos i od tedi drahi asfaltovani i trotoari vibetonovani.

1981. roku u Novim Orachove jest 450 TV-aparati i 170 radioaparati.

TURIZEM

Privredni konar - lovni turizem každoho roku vše mocňejši. Za toto zaslužne lovarske družtvo "Nove Orachovo", kotre ma 35 členoch. Najuspišňejša sezona lovu, ked pridu lovare zoz Italiji, ročňe kolo 120.

***

Preďili - časci Novoho Orachova maju okremni mena: Čarna škola, Kadvaň šor, Gunaroš, Uhel, Ruski (rusinski) valal, Mali šor, Bili križ, itd.

Perši pochovani Rusnak Vlado Horňak - Gu istoriji Novoho Orachova
M. Afič
Ruske Slovo 30. julij 2004

Jak poznate, Rusnaci še zoz Ruskoho Kerestura do Novoho Orachova naseľeli u povojnovej kolonizaciji, jaka organizovana 1946. roku. Perši fameliji zochabeli svoj Kerestur 13. maja i na kočoch rušeli na drahu do novoho, jak še pozňejše ukazalo, i ňe calkom sigurnoho života.

Na tot zavod sceli sme spomnuc jeden detaľ zoz peršich rokoch novoho ruskoho naseľeňa. Medzi inšim Rusnaci u novim valaľe organizovali i obrazovni i virski život. Učiteľ Rohaľ učel ruski dzeci a zoz Kerestura raz mešačno prichodzel panocec služic Službu Božu u obiscu Budinskovich. Dzeška koncom 1948. roku za novim naseľeňom odredzene mesto za ruski temetov, dze bul postaveni i pošveceni perši dreveni križ.

Na pošvecaňu jeden čeľedňik prihvarel:"No, chto tu budze perši pochovani." Dzeška o rok i pol, perši pochovani bul prave von, Vlado Horňak. Bul perši maj 1950. roku, ta na šveju orhanizovana preslava. Mladi chlopi baveli fodbal. U štred zmahaňa, Vlado naraz spadnul. Joho ocec ho dušne na koču vezol do dochtora. Trebalo scihnuc perše do Bačkej Topoľi na genciju, a otamaľ na hajziban do Subotici. Aľe už u draže, na samej staňici, Vlado še vidichal. Vipatpa že mu puklo ľebo šľepe čerevo, ľebo vred. Bulo mu ľem 29 roki.

Bul perši pochovani na novim ruskim temetove, takoj kolo križa. Nažaľ, ňeška od joho hroba ňeostali šľidi. Za sobu Vlado zochabel supruhu Febronu, narodzenu Venčeľovski 1923. roku i dvojo mali dzeci: Irinku narodzenu 1943. i Vladu narodzenoho 1945. roku. U Orachove bivali vjedno u jednim obiscu zoz Febronovu šestru, odatu Turinskoho. Vladov ocec Petro, zos dvoma sinami, Jakimom (1932-2000) i Petrom (1933), jak gdovec druhi raz ožeňeti, tiž bul priseľeni do Orachova. Po Vladovej šmerci, joho supruha Febrona še vracela nazad do Kerestura. O daskeľo roki še odala za gdovca Mirona Džudžara, kotri mal svojo trojo dzeci. Febrona umarla 1995. roku, a jej dzivka Irina odata Afičova, 2002., dok sin Vlado i ňeška zoz svoju familiju žije u Kuli. Tot zapis sme zrobeli po zdohadovaňoch najmladšoho brata Vladu Horňaka - Petra i joho supruhi Marji (kotra tiž tedi jak 12 ročne dzivče žila u Orachove). Jak i veľi, i jich rodiči še o daskeľo roki, pre veľku obovjazku vraceli nazad do Kerestura, dze Horňakovo i ňeška žiju.

Naseľovaňe Novoho Orachova posle druhej švetovej vojni
Melanija Rimar
Prečitane na 1. okruhlim stoľe o kulturnim i prosvitnim živoce i demografskich obstavinoch u Novim Orachove, chtori otrimani 12. decembra 2003. roku u ramikoch "Dňoch Mikoli M. Kočiša i Ferenca Fehera" u Novim Orachove.

Nove Orachovo valalske naseľeňe u centralnej časci Bačkej, medzi Bačku Topoľu na juhozachodze, Čantavirom na siveru, Bogarošom, Svetičevom i Ňegoševom na juhu i ričku Čik na vostoku. Nachodzi še na 106 meteri nadmorskej visini. Valal ma vihodne geografske položeňe, bo še nachodzi ňedaľeko od važnich transportnich drahoch.

Istorijna prešlosc

Poneže Bačka mala barz dobri uslovija za naseľovaňe, dajedni časci buli naseľeni išče u kamenim čaše. Zoz neolitu jest šľidi i ňedaľeko od Novoho Orachova, na Krivaji pri Pačiru, kolo Bajši, Starej Moravici i Maloho Iďošu, a zoz bronzovoho času na Čiku pri Čantavire.
Na tim područu 1975. roku okončovani archeologijni vipitovaňa, ta ustanovene, že tu u štvartim viku bulo naseľeňe Sarmata.
Pisani istorijni dokumenti tverdza, že tu u XIII. viku bulo pustarske naseľeňe. chtore še volalo Lakašeďhaza.
Posle Mohackej bitki 1526. roku toti kraji ostali calkom pusti. Posle turskoho rujnovaňa traca še šľidi i naseľeňa i joho žiteľstva. Majuci na rozume točnosc turskich porcijnich ľistinoch, sigurne, že u druhej polovki XVI. viku na tich prostoroch ňebulo registrovani gazdovstva obovjazni placic porciju.
U periodze od XVI. po XVIII. vik tu bula pustara, na chtoru z času na čas prichodzeli ľem statkare nomadi, aľe še ňe zatrimovali dluho. Posle Senčanskej bitki 1697. roku, zoz pocahovaňom tursko vojska i ošľebodzovaňom teritorijoch ňeškajšej Vojvodini počina rozvoj okolnich naseľeňoch i počinaju novi seľidbi narodoch. U XIX. viku u pustari na teritoriji Novoho Orachova nastalo valalske naseľeňe, čijo še žiteľe zaňimali zoz zemľeďilstvom, aľe statkarstvo i daľej ostalo hlavne zaňimaňe, dzekujuci dobrim pasoviskom.
U druhej polovki XIX. viku še predlužuje useľovaňe. Oračej žemi jest vše vecej, ta na počatku XX. viku rošňu veľki majetki, čijo gazdove ich trimaju až po koňec Druhej švetovej vojni. Agrarna reforma valalu meňa tvar.

Žiteľstvo Novoho Orachova

Čislo žiteľoch Novoho Orachova, od priseľovaňa Rusnacoch 1946. roku še ňeprerivno meňa. Na osnovi podatkoch popisu, 31. marca 1981. roku u valaľe bulo 2307 žiteľoch a 1948. roku ich bulo 3119. Od tedi ich jest vše meňej. Pošľidki zmenšovaňa čisla žiteľoch u peršich rokoch posle priseľovaňa buli povratni migraciji do matičnej oblasci, a pozňejše še čislo žiteľoch zmenšuje pre mali prirodni prirost, odchod zoz valalu do vekšich horodoch, mladich na školovaňe a staršich za ľehčejšim chľebom. U valaľe pred 24 rokami žili pripadňiki 7 nacijoch. Maďaroch bulo 83,74%, Rusnacoch 11,53%, Serboch 2,99, a meňej jak jeden procent Horvatoch, Vlachoch, Čarnohorcoch, Juhoslavjanoch i tich, co še na popisu ňijak ňevijašňeli.

Naseľovaňe Novoho Orachova posle Druhej švetovej vojni

Sojuzni zakon o agrarnej reformi i kolonizaciji, priňešeni 23. avgusta 1945. roku premeňel životni cek i veľim Rusnacom zoz Ruskoho Kerestura. U tim valaľe i pred vojnu daskeľo stotki fameliji ňemali aňi kus, abo ľem barz malo vlasnej žemi za obrabjaňe. Robeli jak sluhove abo nadňičare u Torži (ňeška Savino Selo), Fiľipove (Bački Gračac), Heďešu (Mali Iďoš), Kiškiru (Bačke Dobre Poľo), Sivcu i druhich mestoch, najvecej u Ňemcoch veľkomajetňikoch. Kolo 600 fameliji ňemali aňi brazdu žemi a u valaľe ľem 82 fameliji mali vecej, jak Zakon došľebodzoval. Reforma ňemohla u keresturskim chotare obezpečic žem šickim, ta odlučene, že fameliji bez žemi dostaňu status nukašňich kolonistoch. Ľudze sceli osnovac nove ruske mesto, abo še viseľic do okolnich napuščenich mestoch, dze pred vojnu žili Ňemci. Otrimani daskeľo schadzki zos kolo 440 famelijami - agrarnima interesentami. Za kolonizaciju Keresturcoch odobrene šeste mesto u senťanskim srezu, takvolani Senťanski Gunaroš. Hoč za chudobnich seľanoch veľo značelo dostac 8 hoľti žemi, u valaľe bulo i procivňikoch kolonizaciji, ta še ľistina kolonistoch meňala. Koňečno na spisku bulo kolo 320 fameliji, a ked šicki pririchtovaňa buli zakončeni, za seľidbu še odlučeli 120 fameliji.

Perša grupa kolonistoch zoz Ruskoho Kerestura rušela 13. maja 1946. roku. U ňej bulo 49 fameliji, chtori še nazdavali, že na druhim mesce počňu ľehčejše žic. Mali ľem tri koči, ta valalski organi vlasci rozkazali, naj toti, co ostavaju u valaľe a maju svojo koči, zadarmo odseľa kolonistoch do Gunarošu.

Kolo 70 koči scihli pred budinok Srezkoho odboru u Gunarošu, aľe kolonistoch ňichto ňepričekal, hoč bulo dohvarene, že še im pririchta švetočni doček i takoj ich rozmesci po obiscoch. Toto ňeporozumeňe pohubelo perši upečatok i dajedni še takoj sceli vracic. Formovana komisija rozmescela ľudzoch po salašoch: jedni na čantavirski bok, druhi spram čantavirskej drahi. Tamtejši žiteľe ňedzečňe primali ňevolanich hoscoch, aľe veľi Keresturci znali po maďarski, ta jakoš rozumeli jedni druhich. Na dajednich salašoch bulo i po tri-štiri fameliji u jednej chiži. Gunaroš bul naseľeňe rozrucane po salašoch, ta kolonisti buli oddaľeni jedni od druhich i po 10 kilometri. Bulo im čežko bivac u ľuckich obiscoch, a ňemali ňijaki paperi, že žem, chtoru obrabjaju, jich.

U medzičaše zoz Ruskoho Kerestura prichodzeli novi fameliji. Druha grupa scihla 20. maja i u ňej bulo kolo 40 fameliji, a vec u juliju išče jedna i tak u menšich grupoch po oktober, takže kolonizacija 140 famelijoch zakončena po koňec 1946. roku. Dajedni še pošvidko vraceli nazad do Ruskoho Kerestura, a dajedni odchodzeli do Bačkej Topoľi, Subotici, do Kuli i Srimskej Kameňici.

Žem bula slabo obrabjana a ňebulo aňi sredstva za robotu, ta život u novim štredku bul čežki. Takoj posle tlačidbi na poľoch označeni perši uľici, mesto za chiži i zahradi. Na scerňakoch vdereni fundamenti za perši novi obisca. Na tim veľkim budovaľišču odrazu rosli 50 chiži zoz cehloch. Koncom 1946. roku i počatkom 1947. useľeni do svojich obiscoch perši kolonisti, aľe vekšina peršu žimu žimovala na ľuckich, maďarskich salašoch zoz domašňima.

U Gunarošu v ješeňi 1946. roku bulo kolo 60 dzeci za školu a valal ňemal aňi školu aňi učiteľa. Za školski budinok predvidzeni stari Kašteľ a zoz Ruskoho Kerestura priňešeni lavki i ňeobchodni inventar. Za peršoho učiteľa menovani Vladimir Rohaľ.

Ked kolonisti prišli na toto mesto, po salašoch, kolo drahoch bulo veľo orechi, ta tak Gunarošu dali meno Orachovo. Ľudze še dohvarjali, že po calim valaľe nasadza orechi, naj maju žeľeňidla i chasnu. Ňeška valal šicok u prekrasnim žeľeňidlu a jak Nove Orachovo roslo, švedoča joho žiteľe.

Valal bez karčmi i parochiji - Z drahi do Novoho Orachova
Julijan Miťo Naď
"Ruske slovo" 25. 11. 1988
(m u š t e r i j a - zakazňik, štamgast)

Každi valal ma hoľem dva mesta, dze mož doznac novosci. To parochijni urjad i valalska karčma. Orachovo ňema aňi jedno, aňi druhe. Panoca, a aňi parochiji, tu už rokami ňet. Dvaraz mešačno tu narokom prichodzi ruskokeresturski kapelan otec Miškov. Von še stara o duchovnim živoce svojich virňikoch.

Za každodňovo tužemni brigi žiteľstva novoora-chovskoho bul "zadluženi" Malacko. Von trimal, ľem co ňe šteracec roki, valalsku karčmu. Perše na Šaroku, u maďarskim kraju, vec u centre valalu, a do konca u Rusin-faluba, ruskim valaľe, jak hvarja Maďare za ruski kraj. Malackova karčma bula od viki-vikov kucik, dze še schodzeli Rusnaci. Bulo to mesto, dze še odbuval i družtveni život. Aľe do konca bulo vše meňej mušteriji, zarobok bul vše menši, a porciji vše vekši. Preto še mladi gazda Tomislav i odlučel zavrec karčmu, a otvoric predavaľňu. I nia, už pijati mešac, jak Nove Orachovo ma predavaľňu "Orachovčanku", kotra podmirjuje jich potrebi, a gazdovi prinoši vekši zarobok jak procent od alkoholu.

Aľe narod jak narod - ňemože bez karčmi! Pravda, jest u Orachove krasni motel "Rona", Aľe to ňe take mesto, dze mož vojsc u čižmoch i peršňaku, dze mož gu sebe položic meščok s valpovku i vipic na borg dva-tri pohariki. Preto še čeľadz novoorachovska schadzka do "Penzioneroch". Tam obsluhuje bači Jakim Magočov. S každim poharikom še dozna i dajaku vistku, s každim hoscom scihuje i dajaka novosc. Večarami še tu kartaju i šachuju. I piju. Možeš zabraňic pic na borg, možeš zavrec karčmu, aľe ňet zakon, kotri bi prešvečel valalskoho človeka, že mu ňetreba pojsc "končic do valalu". A konči še i zvoľuje prave u karčmi.

Ľubim pojsc do Novoho Orachova. Hoč ľadovica u tich krajoch sprevedaca, hoč od Topoľi po valal tri prevozki u jarku. U obavaňu patrim u vlasnim žveratku na avto: či je barz očkodovani.

Ľubim prisc do Novoho Orachova, hoč tu ňemam rodzini, bo znam, že u tim valaľe žiju i Rusnaci. Pravda, vše ich jest meňej, ňeška už ľem sto dzevedzešat šejsc duši, aľe na uchodze do valalu, na tabli, piše: NOVE ORACHOVO. To jedini valal u Vojvodini u kotrim žiju Rusnaci, a kotri ma vipisanu nazvu i po ruski. Bo za Kerestur piše Ruski Krstur, Kocur - Kucura, a Ďurďov - Ďurďevo. A Nove Orachovo še vola - Nove Orachovo!