Prilohi gu istoriji Rusnacoch u Petrovcoch od 1834 - 1850 roku
Janko Ramač
Švetlosc 1989

Ekonomski obstavini u peršich ruskich valaloch u Bački pri koncu XVIII. viku postavali vše čežši: čislo žiteľstva u Keresture i Kocure še ňeprerivno zvekšovalo, a poverchnosci žemi, chtoru obrabjali i z chtorej trebalo vižic, ostavali isti. Ha počatku XIX. viku socijalne pitaňe postavalo vše nahlašenše, bo še švidko zvekšovalo čislo familijoch, kotri ňemali žemi, a svoju egzistenciju mušeli obezpečic jak nadňičare, najčastejše u sušednich chotaroch. Preto započalo viseľovane Rusnacoch zoz Kerestura i Kocura i ich naseľovaňe do Šidu 1802. roku i do Vajskej 1813. roku.¹

U jednej molbi keresturskej opštini, chtoru poslali Uhorskej dvorskej komori 1824. roku, jasno opisani čežki život Keresturcoch, kotri ňemali žemi i mušeli jak naďičare čežko zarabjac chľeb daľeko od domu. Tedi u valaľe bulo 154 taki familiji. Preto opština modľi Komoru, žebi tim familijom podzeľela žem na pustari Bilej, dze bi mohli osnovac nove naseľeňe. Komori še jasno dava do znaňa, že ked ňepomohňe tim familijom, vonu še budu mušic viseľic zoz Kerestura i preseľic še dagdze medzi druhi narod, dze vše budze hrožic opasnosc, že še straca ňe ľem za svoju cerkvu, aľe i za svoju narodnosc. ² Zoz podobnu molbu Keresturci še obraceli i gu križovskomu vladikovi i modľeli ho, žebi še zavžal zos svojim avtoritetom pri komorskich vlascoch, žebi pozitivno rišeli jich molbu. Komora, hoč virojatno že bula dobre upoznata zos ekononskima obstavinami u Kerestupe, ňebula porichtana dodzeľic im Bilu. ³

Ked vecej ňebulo naďiji, že Komora na dajaki sposob pomohňe tim familijom u Keresture, chtori čežko mohli vižic jak nadňičare, a u srimskich valaloch po rozpuščovaňu časci Vojenej hraňici u Srimekej županiji i viseľovaňu veľkoho čisla buvšich serbskich hraňičaroch stvoreni uslovii za naseľovane novich kolonistoch, veľi Rusnaci z Kerestupa i Kocura počali še naseľovac po srimskich valaloch, dze mohli dostac žemi na obrabjaňe.

U tim prilohu sceme s doteraz ňepoznatima podatkami hoľem dakus ošvicic počatki ruskich kolonistoch u Petrovcoch od 1834-1850. roku. Uhlavnim še najvekša časc žridloch i literaturi u našej istoriografiji sklada u tim, že še Rusnaci do Petrovcoch počali priseľovac na majetok Vukovarskoho panstva grofa Elca 1834. roku. ⁴

U pisme grofovi i veľkomu županovi Petrovi Pejačevičovi križevski episkop Havrijil Smičiklas piše, že še Rusnaci z Kerestura priseľeli do Petrovcoch na majetok grofa Elca 1833. roku. ⁵ Poneže najvekša časc žridloch navodzi, že še Rusnaci do Petrovcoch počali priseľovac 1834. roku, a ňe 1833. roku, jak navodzi episkop Smičiklas, možeme ľem predpostavic, že i naseľovane Rusnacoch do Petrovcoch počalo tak, jak i naseľovane do Šidu i Bačincoch: perše v ješeňi abo v žime Rusnaci prichodzeli do tich valaloch, rozpatrali situaciju, dohvarjali še z vlasňikom žemi o uslovijoch naseľovaňa, dajedni takoj kupovali i chiži, a až iducoho roku še koňečno priseľovali do svojoho novoho valalu. ⁶

Ked še priseľeli do Petrovcoch, Rusnaci u virskim pohľadze pripadali gu šidskej parochiji. Janko Latkovič, administrator šidskej parochiji, u pisme križevskomu episkopovi 15. VIII 1834. roku piše, že Vukovarske panstvo poľubelo Rusnacoch, co še priseľeli do Petrovcoch i Jankovcoch pre ich robotnosc i dobri običaj i preto bi scelo, žebi tu žili sami Rusnaci. Veľi Rusnaci tu barz tuňo nakupeli chiži. Teraz u Petrovcoch jest 50 ruski chiži, a čislo Rusnacoch še tu zvekša, ked veľim pridu tu i dzeci, bo ich perše ochabeli u starim kraju pri najbľizšich. Serboch jest ľem kolo 20 chiži, bo še veľi viseľeli, i tak pravoslavni paroch praktično ostal bez prichodoch. Preto še obracel gu mitropolitovi u Srimskich Karlovcoch, žebi ho premescel na druhu parochiju, bo u procivnim i sam prejdze na katoľicku viru. Latkovič ňeskriva svoju naďiju, že še tak veľi Serbi odrekňu od svojej viri i prejdu na hrekokatoľicku. Tak bi jich krasna cerkva pripadla Rusnacom a parochiju u Petrovcoch bi še mohlo osnovac bez vekšich vidatkoch.

Latkovič nahlašuje, že virski obstavini u Petrovcoch i Jankovcoch dosc čežki, bo ňemaju svojoho svjaščeňika, a tot zoz Šidu ňemože gu ňim šorovo chodzic, okreme čežko v žime, ked gadna chviľa, pretože zoz Šidu do Petrovcoch i Jankovcoch treba isc na koču zos štiroma koňmi cali dzeň. Preto toto pitaňe treba co skorej rišic. ⁷

U druhim pisme, pisanim istoho dňa jak odvit križevskomu vladikovi na joho pismo od 9. VIII 1934. roku, Ja. Latkovič piše že u Petrovcoch, kotri oddaľeni od Šidu pejc hodzini putovaňa na koču, jest 332 Rusnacoch, a u Jankovcoch, kotri teľo isto oddaľeni od Šidu, 21 Rusnak. Do obidvoch valaloch ňeprerivno scihuju novi ruski priseľenci. Rusnaci še priseľuju i do druhich okolnich valaloch: tak u Bačincoch, kotri še nachodza u ramikoch Ilockoho panstva grofa Odeskalkija, žiju 23 Rusnaci, chtori prišli z Kocura. Tu i veľi druhi Rusnaci z Kocura nakupeli chiži, a ked pozberaju urožaj u svojim starim kraju, i sami še tu priseľa. ⁸

Čislo Rusnacoch u Petrovcoch z roka na rok še zvekšovalo, a pitaňe budovaňa cerkvi, školi, privodzeňa svjaščeňika, dzijaka i učiteľa postavjalo še vše energičňejše. ⁹ U rišovaňu tich pitaňoch Rusnaci u Petrovcoch hľedali pomoc od samoho panstva. J. Latkovič 15. III. 1836. roku piše križevskomu vladikovi, že direktor panstva Kovačevič obecal, že panstvo da na budovaňe kapľički drevo, aľe za šicko druhe Rusnaci še muša sami ostarac. Preto Latkovič modľi vladiku, žebi zos svojim avtoritetom intervenoval pri grofovi Elcovi i žebi ho zamodľel, žebi na osnovi prava patronata pomohnul Rusnacom pri budovaňu kapľički. ¹⁰ Križevski episkop ňeodluha pisal grofovi Elcovi, že u Petrovcoch i Jankovcoch jest už 391 Rusnak a ňemaju svoju cerkvu i žiju medzi pripadňikami druhej viri. Modľi ho, žebi pomohnul Rusnacom, žebi zbudovali za svojo potrebi kapľičku. ¹¹

Vipatra že lehčejše išlo snovaňe parochiji jak budovaňe kapeli. Parochija u Petrovcoch osnovana 1. I. 1837. roku. Od tedi še tu vodza i matrikuli. Perši administrator petrovskej parochiji bul Georgije Dulikravić (1837-1841). ¹² Poneže Rusnaci ňemohli sami zoz svojich sredstvoch zbudovac cerkvočku, vladika še obracel i gu Uhorskej namesňickej radi, žebi vona zamodľela Grofa Elca, žebi na osnovi prava patronata pomohnul zbudovac cerkvočku u Petrovcoch, aľe tiž tak žebi dodzeľel petrovskomu parochovi 1/2 sesiji žemi na obrabjaňe, 4 kosi lukoch i 12 vati dreva za ohrivu počno. ¹³ Od Uhorskej namesňickej radi križevski vladika hľedal za petrovskoho parocha i deržavnu pomoc - kongruu, a Namesňicka rada zoz svojim dekretom od 5. V 1840. roku odobrela parochovi 219 forinti pomoci počno z religijnoho fonda. ¹⁴

O ruskej školi u Petrovcoch ňemame ňijaki konkretni podatki do 1842. roku. Tedi pomocni keresturski učiteľ Ďura Naď u pisme modľel križevskoho vladiku, žebi ho postavel i potverdzel za učiteľa u Petrovcoch. Nadpomina, že von najzaslužňejši, že še Rusnaci z Kerestura preseleli do Petrovcoch, i že bi bez joho pomoci i veľkoho zakladaňa sami to ňemohli poscihnuc. Zdohaduje vladiku, že mu išče skorej obecal, že ho postavi za učiteľa u Petrovcoch. U Keresture jak pomocni učiteľ ma ročnu placu 100 forinti i osem mirovi žita, a to malo za dva osobi. U Petrovcoch predvidzena učiteľska placa 35 forinti i 60 osmaki žita, a tam aňi ňe taka sigurna služba jak u Keresture služba pomocnoho učiteľa. Von hľeda, žebi učiteľska placa u Petrovcoch bula hoľem 60 forinti, i že bi gu tomu dostal 3 vati dreva za ohrivu, bo tam hoľem dreva jest nadosc, hoľem centu soľi i 10 libri švički, a toto bi 60 chiži mohli placic učiteľovi. Za kantorsku dlužnosc bi po običaju dostaval od každej chiži osmak žita. Modľi, žebi i u Petrovcoch učiteľska dlužnosc bula postojana, jak i u druhich mestoch, dze škola pod nadpatrunkom Školskej direkciji. Na ostatku zamodľuje vladiku, žebi o šickim povidomel petrovskoho administratora H. Doktoroviča, žebi ho tot prijal za učiteľa do Petrovcoch. ¹⁵ O Ďurovi Naďovi, pomocnomu učiteľovi u Keresture, zname malo: robel u keresturskej školi jak pomocni učiteľ od 1841-1845. roku, ¹⁶ a doteraz sme ňenašli ňijaki podatki, chtori bi potverdzovali, že bul učiteľ u Petrovcoch u čaše, o chtorim bešedujeme.

Jedini učiteľ, za chtoroho zname, že robel u školi u Petrovcoch do 1850. roku, to Ďura Mudri. B. Luškanci, administrator petrovskej parochiji, modľel križevskoho episkopa, žebi ho menoval za kapelana u Keresture, a istočasno modľel, žebi do Kerestura za učiteľa prešol petrovski učiteľ Ďura Mudri. Von už štiri roki učiteľ u Petrovcoch i vše ukazoval barz dobri rezultati u roboti. Luškanci ho chvaľi i jak človeka. ¹⁷ Zoz toho vichodzi, že Ďura Mudri bul učiteľ u Petrovcoch od 1848. roku. Z druhoho žridla doznavame, že učiteľ i kantor u Petrovcoch 1850. roku dostal 95 forinti jak nadopolňene za kvarteľ z opštinskej kasi. ¹⁸

Počatki Rusnacoch u Petrovcoch buli čežki ňeľem preto, že tu prichodzeli chudobni i že ľem rok buli ošľebodzeni od feudalnich obovjazkoch, ¹⁹ aľe i preto, že jich ekonomski i družtveni rozvitok oňemožľivjovali i hamovali toti, chtori o tim trebali dzbac. Tak zoz pisma administratora petrovskej parochiji H. Doktoroviča (1841-1844), chtore pisal križevskomu vladikovi 23. I. 1844. roku, veľo doznavame o pakoscoch i ňespravedľivosci panskoho fiskala Ďorďa Kontiča gu Rusnacom u Petrovcoch. Doktorovič opisuje, jak prešloho roku prišol z Kerestura do Petrovcoch Janko Ramač zos ženu i 6 dzecmi. Kupel tu chižu za 1013 forinti i viplacel ju. Slučelo še, že i ocec i mac poumerali istoho roku a dzeci ostali široti. Najstarši sin už bul ožeňeni i jedna dzivka už bula na odaj, a hevti druhi buli mali. Ožeňeni sin mohol našľidzic oca i vodzic gazdovstvo i starac še o svojich bratoch i šestroch. Na chiži ňebulo ňijake dlustvo. Fiskal Kontič zaš ľem 21. I. u stred žimi viplašel dzeci z chiži i dal ju predac. Tak še dzeci otlukaju po valaľe. I toto. co mali doma, poneže ho ňemožu nošic zos sobu, veľo prepadňe. Doktorovič navodzi i druhi priklad: umar Rusnak Teodor Rac i ochabel za sobu pejc sinoch i novu chižu. Dvome už buli ožeňeni, a i hevti druhi už buli veľki. Na chiži ňebulo ňijake dlustvo. Kontič zaš ľem vihnal dzeci z ocovej chiži i dal ju predac na licitaciji. Kupel ju jeden Rusnak, takoj šicko viplacel i dva tižňi u ňej bival. Ked to doznal Kontič, prehlašel targovinu za ňepolnomocnu i predaval chižu, dok še ňe javel Serb zoz trecoho valalu i ňekupel ju. Takoj še do ňej useľel, aľe ju do teraz išče ňeviplacel. Tak dzeci ostali i bez chiži i bez penežoch.

Doktorovič nahlašuje, že u Petrovcoch jest vecej široti Serboch jak Rusnacoch, aľe serbski dzeci Kontič ňevihaňa z roditeľskej chiži i ňepredava ju na licitaciji. Tiž tak bulo vecej slučaji, že Rusnaci z Kerestura kupovali chiži u Petrovcoch i dali kapari, aľe Kontič ňescel odobric taku targovinu i tak im prepadli peňeži. Tak Kontič na šicki možľivi sposobi oňemožľivjovjoval, žebi še Rusnnaci priseľovali do Petrovcoch. Pre šicko spomnute Doktorovič modľi vladiku, žebi še u Petrovcoch zaprovadzel šor i spravedľivosc. ²⁰

Do revoluciji 1848-1849. roku čislo Rusnacoch u Petrovcoch i Jankovcoch še ňeprerivno zvekšovalo: po popisu dušoch 1837. roku u Petrovcoch bul 381 Rusnak, u Jankovcoch 65. Po popisu 1845. roku u Petrovcoch bul 401 Rusnak, u Jankovcoch 36. ²¹ Po popisu dušoch petrovskej parochiji 1846. roku u Petrovcoch bul 431 Rusnak, 3 kalvinskej viri, 218 pravoslavni i 5 Židzi. U Jankovcoch 32 Rusnaci, u Martincoch 1, u Borove 3, u Grabove 27, u Mikloševcoch 8, u Ďeletovcoch 21, u Ďakove 5, u Osijeku 10, vjednno Rusnacoch u petrovskej parochiji bulo 538 osobi. ²² Podobni podatki popisu zoz 1847. roku: u Petrovcoch bulo 426, a u Jankovcoch 36 Rusnacoch. ²³

O ekonomskim i socijalnim položeňu Rusnacoch u Petrovcoch u tim čaše zname dosc malo: menski popis Rusnacoch 1846-1847. roku ukazuje, že tu bulo 67 ruski obisca, a od toho 52 obisca buli seľanski, 6 inkvilinski. [???] i pisu u Petrovcoch 1846-1847. roku buli ľem 67 obisca, a mali po 3/4 sesiji žemi, 22 po 1/2 sesiji i 28 po 1/4 sesiji. To buli ňeveľki majetki, aľe C. Gavrilovič dobre zakľučuje, že še na tich majetkoch mohli vitrimovac vredni i šporovni ruski familiji. ²⁴

Dakus zbuňuju hore navedzeni podatki, bo po tim popisu u Petrovcoch 1846-1847. roku buli ľem 67 obisca, a po popisu dušoch u Petrovcoch 1849. roku bulo 105 ruski pari i 362 Rusnaci. ²⁵ Ked zname, že po popisu dušoch 1846 roku u Petrovcoch bul 431 Rusnak, a 1847. roku 426, hoč ňezname, keľo bulo ruski pari, a 1849. roku buli 105 pari i 362 Rusnaci, nejasne jak po menskim popisu 1846. roku u Petrovcoch bul 431 Rusnak, a 1847. roku 426., postavjame, že u tim slučaju ňetreba poiscovac pari i obisca, t. j. že u jednim obiscu mohlo buc i vecej pari: že u obiscu s ocom mohol žic i dajeden ožeňeni sin. Ľem tak mož rozumic toti statistični ňeskladaňa.

Hoč nam ňič ňepoznate o učastvovaňu Rusnacoch zoz Petrovcoch u revolucijnich zbuvaňoch 1848-1849. roku, calkom očihľadne, že še Rusnaci u tich rokoch viseľovali zoz Petrovcoch, ked porovname popis dušoch z 1846, 1847, i 1849. roku.

Zoz pisma križevskoho episkopa G. Smičiklasa grofovi i veľkomu županovi Petrovi Pejačevićovi, pisanoho 25. II. 1851. roku, doznavame, že ked še 1833. roku priseľeli do Petrovcoch, Rusnaci tu ňemali aňi cerkvu, aňi svjaščeňika, aňi učiteľa, aňi školu. Preto episkop zoz svojich sredstvoch 1838. roku kupel u Petrovcoch jednu chižu za parocha, a jedna prostorija u ňej bula odredzena za kapľičku. Čislo parochijanoch še ňeprerivno zvekšovalo i 1851. roku u Petrovcoch už bulo 468 Rusnacoch, ta še ňedzeľami i na šveta ňemohli šicki zmescic do kapľički. Preto u Petrovcoch treba odredzic mesto za budovaňe cerkvi i za školu. ²⁶

U popisu majetku cerkovnej opštini u Petrovcoch 5. V. 1847. roku oceňuje še vrednosc prave tej chiži, chtoru episkop 1838. roku kupel za parocha. Dati opis chiži i jej vrednosc:

1. Chiža ma dva prostoriji, kuchňu i prostoriju, dze zmescena kapľička. Chiža ma formu latinskej bukvi L, nabivana je, zakrita zos nadom, dluhoka 10 i široka 3 1/2 vata. Vredzi 1250 forinti;
2. Tu i chľiv, chtori vredzi 200 forinti, karmik 25 forinti;
3. Tri dzvoni vredza 648 forinti i 18 grajcari;
4. U kapľički jest 9 obrjadni kňižki i druhi obrjadni stvari a cala chiža i šicko, co jest u kapľički, vredzi 3470 forinti i 48 grajcari.
Prepis i oceňovane okončeli notar, birov Kosteľnik Janko, kasir Šuhajda Petro i druhi. ²⁷

Poneže sme nahlašovali jaki krivdi pravel Rusnacom u Petrovcoch panski fiskal Ďorde Kontić i ňedošľebodzoval im, žebi še tu priseľovali, treba nahlašic, že i hrekokatoľicki svjaščeňiki u Šidze i Petrovcoch od počatku priseľovaňa Rusnacoch do Petrovcoch vereli, že še im pospiši prevesc pravoslavnich Serboch na hrekokatoľicku viru i že tak dostaňu i krasnu pravoslavnu cerkvu. ²⁸ Znači, jak fiskal Kontič tak i hrekokatoľicki svjaščeňiki otvoreno abo prikrito sceli poscihnuc chasen za svoj narod, aľe na čkodu druhoho naroda. Virojatno preto aňi jeden narod, aňi ruski aňi serbski, ňeprilapjoval metodi nacionalnej i virskej agresiji svojich voždoch i ňeprichodzelo do medzinacionalnich zražeňoch.

Na ostatku možeme zakľučic, že od samoho počatku priseľovaňa do Petrovcoch čislo Rusnacoch še tu ňeprerivno zvekšovalo do samej revoluciji 1848-1849. roku, i hoč u samej revoluciji čislo Rusnacoch u Petrovcoch dakus opadlo, zaš ľem na počatku 1851. roku vono najvekše u spomnutim intervaľe, o chtorim sme bešedovali. Ekonomski obstavini davali relativno dobru možľivosc za napredovaňe, a i virski i školski obstavini, hoč pomali zaš ľem še zľepšovali, takže še Rusnacom u Petrovcoch u čaše od 1834-1850. roku pospišelo začuvac nacionalne jestvo.

¹ S. Havrilović, Rusini u Bačkoj i Sremu od sredine XVIII do sredine XIX veka, Godišňak Društva istoričara Vojvodine, Novi Sad 1977, str. 153-215; F. Laboš, Istorija Rusinoch Bačkej Srimu i Slavoniji 1745-1918, Vukovar 1979, 1-299.
² Havrilović, Rusini u Bačkoj, bok 171. S. Havrilović, Podaci iz agrarne istorije Rusina u Krsturu (1824), Zbornik za istoriju Matice srpske, bp. 12, N. Sad 1975, bok 123-125.
³ Archiv Križevskej eparchiji, Križevci (daľej AKE) 71/1824; 18/1825; 18/1826.
⁴ Spomen vični keresturski, Ruski kalendar za južnoslavjaňskich Rusinoch 1922, bok 92, H. Kosteľnik, Liber memorabilium (u rukopisu), bok 40; druhi avtore najčastejše brali podatki zoz tich žridloch.
⁵ AKE, 87/1851.
⁶ S. Havrilović, Pusini u Bačkoj, bok 183; AKE 106/1834.
⁷ AKE, 127/1834.
⁸ AKE, 106/1834.
⁹ S. Havpilović, Rusini u Bačkoj, bok 193.
¹⁰ AKE, 50/18z6.
¹¹ AKE, 74/1836.
¹² K. Plančak, Parochin Petrovci, Christinnski kalendar 1974, bok 141; isti rok snovaňa petrovskej parochiji navodzi še na veľich popisoch dušok tej parochiji u Archive križevskej eparchiji u Križevcoch, npr. AKE 119/1846; 108/1849 itd.
¹³S. H a v r i l o v i ć, Rusini u Bačkoj, bok 193; AKE, 243/1838. 19AKE, 38/1840.
¹⁴ AKE, 38/1840.
¹⁵ AKE, 42/1842.
¹⁶ J. R a m a č, Dva prilohi istoriji keresturskej školi u 19. storoču, Tvorčosc č. 6, Novi Sad 1980, bok 96-108.
¹⁷AKE, 191/1852; 192/1852.
¹⁸ AKE, 188/1851.
¹⁹ S. H a v r i l o v i ć, navedzene ďilo, bok 192.
²⁰ AKE, 123/1844.
²¹ S. H a v r i l o v i ć, navedzene ďilo, bok 194.
²²AKE, 119/ 1846.
²³ S. H a v r i l o v i ć, navedzene ďilo, 194.
²⁴ Iste, bok 193
²⁵AKE, 108/ 1849.
²⁶AKE, 87/1851.
²⁷AKE 20/1848.
²⁸AKE,127/1834; C. H a v r i l o v i ć, navedzene ďilo, bok 193.