Rocket to Russia
Redakčňe upraveno. Zdroj: MAK x/200x "Ruske slovo" Novi Sad.

Virojatňe dakus komične, že u Europi dzeň-ňeška pripadňiki dajakej etničnej zajedňici ňemaju najjasňejšu predstavu o svojim pochodzeňu i značeňu svojoho narodnoho mena. Nažaľ, na osnovi bešedoch, co mož čuc od običnich ľudzoch, to jakbaču slučaj zos Rusnacami. Jest vono dosc literaturi objavenej na totu temu, medzitim čitačovi, posle spoznaňa o ‘zakarpatsko-ukrajinskim’ t.j. ‘rusinskim’ pochodzeňu i jaziku žiteľoch Kerestura i joho dijaspori, ostava ňerozjasňena dosc veľka jazična, i ňeľem jazična, rozlika i distanca od Ukrajincoch – co ňeraz poprima i incidentni rozmiri.
_Prez vičitovaňe dosc objimnej literaturi mož doznac i že dzeška 60-ich porušana inicijativa za postupne uvodzeňe ukrajinskoho literaturnoho jazika do školoch i že na totu temu otrimani i seminar prosvitnich robotňikoch. Do nas došla kňižočka, chtora vidata z tej nahodi na serbskim jaziku, pretože jazik, na chtorim še bešeduje u Keresture ňekňižovni, sugeruje še, že preco, jak ňesporno ukrajinskej dijaspori – bačko-srimskim “Rusinom-Ukrajincom” – ňeobchodna jazična integracija zos ukrajinsku matku. Odpriliki tich rokoch grupa prosvitnich robotňikoch z Kerestura naščivela vostočnu Slovacku. ‘Odkrice’ že u tej časci slovackej bešeda i običaji z najvekšej časci identični s Keresturskima, ňenaišľi na dobri prijem z boku ukrajinski orijentovanej časci inteligenciji i pretarhnuti feľton o tim u ‘Ruskim Slove’. Konstrukcija pochodzeňa žiteľstva Kerestura, jaku najdzeme u virojatňe šickej literaturi, co ju vidalo ‘"Ruske slovo"’, že to „priseľenci zoz ňeškajšej zakarpatskej Ukrajini, točňejse zoz krajoch Šariš i Zemplin” (!). Precizne odredzovaňe pochodzeňa voobšče ňe daco misteriozne i sporne, bo o tim jest pisani dokumenti – za každu fameliju. Po tim vidno, že najvekša časc priseľencoch pochodzeňom zoz okoľiska ňeškajšoho Trebišova u južnim Zempľiňe. Problem nastava, ked pochopime, že še Šaris i Zemplin nachodza u Slovackej a jazik, chtori sme pervej spominali, identični bešedi Keresturcoch, vola se : “slovenski”, točňejše “vichodoslovenski” i charakteristična je zachodnoslavjanska bešeda. Ľudze, chtori maju isti prezviska jagod žiteľe Kerestura, to ‘Slovaci’; a ‘rusnaci’, jak co sami sebe navoluju i Keresturci, to lokalni viraz za ‘Slovakoch-starovircoch’, odnosno hrekokatoľikoch i ňema nacionalne aľe virske značeňe.
_Za rozumeňe ukrajinskej nacionalnej orijentaciji jednej časci ineligenciji pri bačko-srimskich Rusnacoch mušime perše obačic, že hrekokatoľicka cerkva nahlašeno ukrajinska. Cerkovni kler bul do 1945-oho praktično jedini obrazovani sloj drustva medzi Rusnacami. Školovani prez ukrajinski cerkovni instituciji, sami škoľare dostavali mocnu dozu rusinskej odnosno ukrajinskej nacionalnej svidomosci. Jeden od takich bul i Havrijil Kosteľnik, chtori na koncu postal zachodnoukrajinski vladika. Žebi co baržej pribľižel svojich Rusnacoch z Bačkej mladej ukrajinskej naciji, uvedol ukrajinski pravopis, chtori še, pravda, dakus rozlikuje od žridlovoho pre rozličnu fonetsku sliku samich jazikoch. Napisal i objavel i perši kňižki ‘po ruski’ i tak zos mocu svojoho autoriteta unaprjamel na ukrajinstvo nacionalnu integraciju Rusnacoch u Bačkej i Srimu. Zoz joho spisoch očivisne, že ňemal namiru, žebi še bešedni jazik Rusnacoch rozvival jak okremni, aľe žebi še postupňe pribľižovalo kňižovnomu ukrajinskomu.
_Zos rozvojom tkv. švetovnej inteligenciji posle 1945-oho prichodzi i do dakus inšakich popatrunkoch na nacionalnu integraciju Rusnacoch Bačkej i Srimu. Za rozliku od dajednih druhich štredkoch u buvšej SFRJ, tu cerkva ňetraci svoj upľiv u vekšej miri. Organizuje še odchod studentoch na školovaňe do Ukrajini. No poneže še naišlo na veľki odpor pri uvodzeňu mena ‘Ukrajiňec’, calkom do 1971-oho, “Rusnaci” Bačkej i Srimu i “Rusini”, čijo maločisleni zajedňici u Kuli i Verbaše buli skorej baržej orijentovani na svojo čislenši zajedňici u Bosnej i Slavoniji, objediňeni zos križevackim hrekokatoľickim Vladičestvom, vodza se pod zajedňicku rubriku “Rusini”. Tedi na inicijativu samich ňeškajšich Ukrajincoch uvodzi še i možľivosc vijasňovaňa jak “Ukrajiňec”, ta se toti, chtori naspravdi cahaju pochodzeňe zoz Galiciji i zakarpatskej Ukrajini, tak i vijasňuju, a Rusnacom ostava dakus už anahronična nazva “Rusin”, co naspravdi starše meno za Ukrajincoch, ľemže vipatra, že še u Austro-Uhorskej termin “Ruten” chasnoval jak konfesionalna nazva za šickich hrekokatoľikoch - ukľučujuci tu i Rumunoch. Tak ňeška u kontaktu zos horvatskim i serbskim jazikom automatski prekladame ‘Rusnak’ na ‘Rusin’ i naš jazik navolujeme “rusinski” co je jakbaču ňe, i co privodzi do značnej hriški.
_ Jasno, že taka situacija dajednim odvituje, ľem že to sigurno ňe sami Rusnaci. Posle už skoro 100 rokoch kruceňa i balamuceňa obični ľudze ňeznaju objašňic, že odkadz Rusnaci pochodza, jakomu civilizacijnomu kruhu pripadaju i jaki to jazik bešeduju. Teorija o “poslovačenich Rusinoch” čiji zahvarjač Volodimir Hnatjuk nateľo dzirava, že každi laik može vidzic jej očivisni ňedostatki, čim še počňe dakus interesovac za totu temu. Za tich, chtori porichtani odreknuc še od Vichodňaroch (hoč i ukrajinofili, jagod co to povedzme Julijan Tamaš, ňesporja zajedňicke pochodzeňe Keresturcoch zos ňima) i chtorim interesantne mordovac še buc Rusini i vostočni Slavjaňe, karpatorusinstvo še ukazuje jak jedini možľivi kompromis. Medzitim každi ozbiľni človek vidzi, že tu coska ňe štima a i tot ňeuki vše budze krucic s nosom na coška, co po svojej prirodi ňečuvstvuje.
_Dachto bi teraz mohol podumac, že postoji daco ňerozjasňene i ňejasne na totu temu. Rozumi še, že predlužovačom roboti Havrijila Kostelnika u ciľu otrimovaňa kontinuiteta jedino i možľive ochabjac taki upečatok. Zoz veľočislenich robotoch, co u nas drukovani, mož obačic, že ukrajinstvo pri Rusnacoch ňema veľku potrimovku, ta ho treba stalno oznova dokazovac. Medzitim, za argumenti, co še navodza, ked bi sme dakus smelše bešedovali, mohlo bi še povesc, že aňi ňepostoja, aľe še zvodza na princip, že konfesionalna pripadnosc odredzuje i nacionalnu i na povolovaňe na autoriteti, jak co to cerkva i Kosteľnik. Povesc daco prociv peršich, u konzervativnim štredku hraňiči še zos šaľenstvom a druhi sin istej. Tak, Sine ira et studio, ked sceme buc objektivni, iduci šľidami kontraargumentoch, ňepočkodzi opatric, co u Slovackej hvarja na totu temu. Tu naidzeme na roboti prof. Ondreja Halagu zoz Košicoch i na joho kulturni spolok “Svojina”, co še zakladal za kulturnu autonomiju i jazičnu samobitnosc vostočnej Slovackej. Von dava jedno studiozne tolkovaňe rozhraňičovaňa vostočnich i zachodnich Slavjanoch, odnosno sučasnej slovackej i rusinskej t.j. ukrajinskej naciji. To opis obstavinoch, chtori predchodzeli i privedli do ňeškajšich i tolkovaňa, fakti i podatki calkom ňepoznati Keresturcom, bo še zaobichodzeli u nam dostupnej literaturi. Vono ňeľem, že z najvekšej časci jich implikaciji slika realnosci na terenu i sprovedzeni su do života, (nažaľ ňe i chasnovaňe vichodňarskej bešedi u institucijoch) aľe su i prilapeni u švetovej enciklopedistiki i nauki. Spatrajuci toto argumentovaňe, zos chtorim še aňi ňemuši každe zložic do konca, Keresturci vipadaju najobičňejši Slovaci-Vichodňare, chtorich ňezalapeli nacionalno integrativni procesi matičnoho kraju, i jak fosilizovana etnična grupa maju ňezvičajno dobre začuvanu jazičnu sistemu staroho kraju z časoch priseľovaňa u XVIII. viku. U tim švetľe ukrajinofilstvo i rusinstvo bačko-srimskich Rusnacoch vidzime jak dosc vulgarni iredentizem z boku ukrajincoch spram slovackej naciji i deržavi.
_Za nas, Keresturcoch, ňevihodne, že ostava Status quo na ňerišene pitaňe matičnej deržavi, rozvoju kňižovnoho jazika i kulturnoho naprjamu i povjazovaňa. Ked še šicki skladame, že bačko-srimski Rusnaci i vostočni Slovaci maju zajedňicke pochodzeňe i že perši pochodza zoz teritoriji ňeškajšej Slovackej, vec ňelogične, že bi nam matična deržava bula Ukrajina. Beseda kolo 1.200.000 Vichodňaroch še menuje jagod slovacki (menuje še von slovenski; pozn. red.) dijalekt a tota ista bešeda meňej jak 20.000 istich ľudzoch jak rusinski, okremni “mikrojazik”, chtori še prez všeľijake experimentovaňe u meno rusinstva sce pribľižic ukrajinskomu, bez ohľadu na situaciju, že bešedňiki tich dvoch muša medzi sobu komunikovac na dajakim trecim jaziku. Na koncu u medijoch, zos chtorima rozpolahame vidne zaňedzbovaňe žridlovej i autentičnej tvorcosci, i tiž u meno rusinstva udriľovaňe ukrajinskoho, dze god to možľive. Na častu sugestiju i pozu vostočnoho slavjanstva veľi už zvikli i mož rozumic panslavjanske rusofilstvo staršich generacijoch. No ňeska čas globalizaciji, internetu, komunikacijoch i ľehkoho preceku informacijoch i ľudzoch (co nažaľ ňe mož u podpolnosci povesc i za Serbiju). Chasnovac provincijalnu izolovanosc i ňeznaňe, konstruovac družtvenu i istorijnu pravdu za podichodzeňe dačijim zadaňom i vec otrimovac taki kontinuitet jagod jakišik okremni javni život, co daľej sigurno, že budze vše čežše, vše absurdňejše i vše šmišňejše.