| Vichodoslovenske združeňe |  |
činnojsc
ľ u d z e.
f e n o m e n i.
v a l a l i
kňihkupectva
kontakt + stanovi
|
Expedicija '64 |
_  pametňik expediciji ing. Vladimir Novta |
Kolo polovki šejdzešatich rokoch u Keresture še naveľko počalo sluchac radio-staňicu z Košicoch, dze še každi dzeň u jednohodzinovej emisiji davalo dajaku kozeriju na vostočnoslovackej bešedi - na zemplinskim dijalektu. Tam bači Michal zoz Zemplinu vodzel rozpravu s agronomom o problemoch, jaki mal. U medziosobnich rozhvarkoch Keresturcoch bešedovalo še o tim i mož bulo obačic, že našo ľudze, jak sluchače, takoj identifikovali totu narodnu bešedu s našu. Požadal som osobňe pojsc i opatric tot kraj. Grupa, u chtorej bul moj pokojni brat Slavko, šestra Melanka i inžeňer Vladimir Novta - Korpaščik, poznati avio-modelar, rušela še 1964. roku do toho regionu. Buli u valaloch Zbehňov i Zemplinska Tepľica, dze ich u školi krašňe dočekali i prijali. O tim svojim putovaňu po Vostočnej Slovackej Vladimir Novta napisal reportažu, chtoru objavel u "Ruskim slove", a tiž tak i profesor Ďura Papharhaji, co spričiňelo veľku reakciju proukrajinski orijentovanich pojedincoch. Posle toho moj pokojni pajtaš Jakov Čižmar i ja skoro každi rok jak turisti chodzeli do Vostočnej Slovackej, žebi sme daco vecej doznali i zdobuli pribľižnu sliku o obstavinoch u tim kraju...
Vladimir Šanta: Enigma Rusini - Rusnaci - Ruteni. Novi Sad 2002, boki 25-26.
... Pozitivne zos toho, že še našo dzeci zoz školi dopisovali zos dzecmi, co chodzeli do školi u Zemplinskich Teplicoch (Ňeznam, jak še teraz vola tot valal). Priňesol som tedi veľo adresi i dal som jich dzecom u našej školi...
Michal Bakura, Zemp. Teplica č. 298
Michal Havroš, Zbehňov č. 91
Bandura Michal, Zbehňov č. 89
Marija Janjikova, Parchovani
Magda Šimkova, Prešov, ul. Červenej armády 134
Michal Fedorčak, učiteľ ZDŠ Zemp. Teplica
Andrašov Gustav, Sečovce, SNP 895
Dr. Deme Lajosné, Košice, Tolstého 29/IV
...
Z e-pisma ing. Vladimira Novti z r. 2011
Zoz drahi po ďidovščini
Vladimir Novta
Mirno redigovanu verziju rukopisu, pod nazvom "Zoz drahi po Čechoslovackej / NAŠČIVA ŠKOĽAROM U ZEMPLINSKICH TEPLICOCH" opublikoval meśačňik Pionirska Zahradka, čis. 3, šk. roč. XIX (1964/65), rok 1964, bok 17, vidavalo "Ruske Slovo" Novi Sad
Krasna ješeňska chviľa v ňedzeľu rano 4. oktobra 1964 roku nam dala nahodu naščivic valal Zbehňov, okres Trebišov u Čechoslovackej republiki. Tot valal še nachodzi das 30 kilometeri od Košicoch prema Michalovcoch.
Same meno valala Zbehňov nas veľo zdohadovalo na meno jednej uľički u našim Ruskim Keresture. U tim valaľe ňeľem meno, aľe i bešeda ľudzoch nas zdohadovala na naš rodni kraj. U obichodzeňu toho valala, chtori ma kolo 300 žiteľoch, barz dobre sme še čuvstvovali, a i sami žiteľe nas barz krašňe prijali. Školi u tim mesce ňet, aľe dzeci chodza do školi po okolnich valaloch. U tim calim kraju jest veľo meňši valali, a jeden od druhoho udaľeni ľem po daskeľo kilometri.
Sceli sme išče istoho dňa naščivic Zemplinske Teplice, chtori še doňedavna volali Kerestur, a nachodzi še das 6 kilometri od Zbehňova, aľe sme ňemali ščesca najsc dajaki avto.
Pondzelok 5. oktobra 1967 roku sme naščiveli Zemplinske Teplice (Kerestur) i pošli sme do ich školi. Šicki škoľare, jak i ich kolektiv nastavňikoch, nas ceplo i bratski prijali. Veľo sme še zos ňima napripovedali, bo voni podpolno isto bešeduju jak i mi u našim Ruskim Keresture. Škoľare jich školi nas veľo modľeli, da Vam preňešeme jich žadaňe, že bi še barz ľubeli dopisovac zos škoľarami u našej Republiki, a popohotovu na istej bešedi, ta i davame tu adresu ich školi:
ZEMPLINSKA TEPLICA
OKRES TREBIŠOV
- ČSSR -
U ňich škola tirva 9 roki, a šicki školski potrebi dostavaju zadarmo u samej školi.
Po našim prichodu do školi napravena mala slavnosc, dze medzi inšim nam i špivali škoľare jednu pisňočku, chtoru i tu davame, da vidzice jak voni tam bešeduju:
Ked ja stala z milim na moscičku,
prišla moja mac s paľičku.
Dzivko moja, co za frasa robiš,
šak ti sama za frajirom chodziš.
Ked ja stala z milim pod dzverami,
oľali me našo s pomijami,
s pomijami, co grati umili,
na moj pravdu, dobre urobili.
Mi še barz krašňe čuvstvovali u jich štredku, dze nas šicko zdohadovalo na naš rodni kraj, a dze našo dakedišňi predki žili i odkaľ še priseľeli do krajoch, dze mi ňeška žijeme.
Na rozchodu pionire i škoľare Zemplinskich Teplicoch, dze jest kolo 3000 žiteľoch, poslali partočok i znački škoľarom u Ruskim Keresture, jak i jich mena i prezviska, žebi še z ňima mohli dopisovac.
Poslati darunki buli svjatočňe pridani škoľarom u Ruskim Keresture
Tak isto sme od ňich priňesli veľo cepli bratski pozdravi, a voni okreme viraželi veľku dzeku, že bi barz ľubeli naščivic naš kraj.
Toto stretnuce zos ňima nam ostaňe u hľibokim pametaňu, a na rozchodu zos ňima sme jedni druhim zamavali do skoroho vidzeňa.
Članok bez pojaśňeňa napadnuti u Pisme 159 podpisňikoch, 1967 . Opať tiž Papharhajovo 3 dňi na vichodnim Slovensku, 1963, Rozhovor s krajanmi, 1965 pred Polemiku 1966-7, ta vec až Siniši Sopki Halfway to sanity, 2010.